Slovenský trh s vajcami čelí neľahkej situácii, ktorej korene siahajú do rozhodnutí obchodných reťazcov a plánovaného zákazu predaja vajec z klietkových chovov po roku 2025. Tento krok, zameraný na podporu lepších životných podmienok nosníc, však môže priniesť problémy pre domácich producentov, ktorí čelia tlaku zo zahraničia.
Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS), a Ladislav Birčák, riaditeľ spoločnosti Novogal Dvory nad Žitavou, upozorňujú, že na slovenský trh sa už budúci rok môžu dostať lacnejšie ukrajinské vajcia. Tieto vajcia sú výrazne lacnejšie, čo ohrozuje konkurencieschopnosť domácich výrobcov. „Výrobné náklady na jedno slovenské vajce dosahujú desať až 11 centov, zatiaľ čo ukrajinské vajcia sú ponúkané za šesť centov aj s dovozom,“ zdôraznil Birčák, pričom upozornil na riziko, že nižšia cena môže byť na úkor kvality.
Falošné vajcia a otázniky nad kvalitou
Okrem nižších cien poukazujú slovenskí producenti aj na možnosť zavádzania spotrebiteľov. Existujú obavy, že vajcia prezentované ako pochádzajúce z alternatívnych chovov môžu v skutočnosti byť z klietkových chovov, čo by viedlo k tzv. „falošným vajciam“. Prechod na alternatívne chovy ako podstielkové a voliérové je nákladný proces, do ktorého musia výrobcovia investovať značné financie.
„Za posledných päť rokov sme premenili veľkú časť našich chovov, väčšinou prostredníctvom úverov, ale pomoc zo strany štátu bola minimálna,“ poznamenal Birčák. Podľa neho štátne financovanie stále chýba, a to napriek memorandu podpísanému v roku 2020, v ktorom sa štát zaviazal hľadať možnosti financovania pre tieto rekonštrukcie.
Náklady na zmenu chovov a požiadavky trhu
Molnár zdôraznil, že ak chcú slovenskí producenti splniť požiadavky obchodných reťazcov a ukončiť klietkový chov, musia do konca roka 2025 investovať 65 miliónov eur na rekonštrukcie. Z toho 25 % chovov by malo byť premenených už do konca tohto roka, čo si vyžiada investície vo výške 25 miliónov eur.
Ak obchodné reťazce nezmenia svoj postoj, slovenský trh môže čeliť výraznému nárastu dovozu vajec zo zahraničia. „Niektoré krajiny Európskej únie zatiaľ v prechode na alternatívne chovy nepostúpili vôbec, pričom niektoré dokonca zvyšujú počet klietkových chovov,“ dodal Birčák. „Nie je jasné, ako budú reťazce aplikovať svoje rozhodnutie plošne v celej EÚ, keď situácia v jednotlivých krajinách nie je jednotná.“
V skratke:
Slovenskí producenti vajec čelia tlaku znižovania klietkových chovov do roku 2025 v dôsledku rozhodnutí obchodných reťazcov, ktoré plánujú prestať predávať vajcia z týchto chovov. Prechod na alternatívne chovy si vyžaduje vysoké investície, pričom štátna podpora je nedostatočná. Súčasne sa slovenskí producenti obávajú lacnejšej konkurencie z Ukrajiny, ktorá môže nahradiť domácu produkciu a priniesť riziko neoverených, tzv. „falošných“ vajec na trh.
