Európa sa v posledných týždňoch otriasa pod vplyvom zvýšenej seizmickej aktivity. Najsilnejšie otrasy zaznamenali grécke ostrovy, kde sa zem trasie už vyše dvoch týždňov.
Santorini, jedno z najobľúbenejších turistických miest, sa postupne vyprázdňuje, keďže miestni obyvatelia i turisti sa pripravujú na možné horšie scenáre. Informuje o tom imeteo.sk
Tento jav však nezasiahol len Grécko. Zemetrasenia sa objavili aj v Taliansku, Chorvátsku, Rumunsku a dokonca aj v severnom Maďarsku. Najnovšie znepokojuje aj seizmická aktivita v oblasti supervulkánu Flegrejské polia neďaleko Neapola, kde minulý týždeň zaznamenali zemetrasenie s magnitúdou 3,9. Otrasy sa tam odvtedy vyskytujú takmer nepretržite, pričom seizmológovia evidujú už vyše 200 menších zemetrasení.
Nepokojná sopka Etna
Súčasne so zemetraseniami sa prebúdzajú aj sopky. Etna, jedna z najaktívnejších sopiek na svete, začala chrliť lávu a popol, čím ohrozuje oblasť na juhu Talianska. Tento jav vyvoláva otázky medzi vedcami i verejnosťou – sú tieto udalosti náhodné, alebo ide o širší globálny trend?
Nárast zemetrasení za posledné desaťročia
Štatistiky naznačujú, že počet silných zemetrasení v poslednom storočí prudko vzrástol. Kým v prvej polovici 20. storočia Zem zaznamenala v priemere 3 až 4 zemetrasenia ročne s magnitúdou vyššou ako 6,5, v 70. rokoch sa tento počet takmer zdvojnásobil. Do roku 2000 už išlo o päťnásobný nárast. Podľa databázy EM-DAT, ktorá sleduje mimoriadne udalosti, sa tiež zvýšila aj ich intenzita – počet veľkých zemetrasení presahujúcich magnitúdu 6,5 dosahuje v posledných rokoch v priemere 25 ročne, čo je dvojnásobok oproti predošlým dekádam.
Klimatická zmena ako možný faktor
Vedci sa čoraz častejšie zaoberajú otázkou, či môže byť tento nárast seizmickej aktivity spojený s klimatickou zmenou a ľudskou činnosťou. Už v roku 2011 prišli austrálski vedci pod vedením geológa Giampiera Iaffaldana s hypotézou, že zosilnenie monzúnov v Indii mohlo urýchliť pohyb indickej tektonickej platne za posledných 10 miliónov rokov o 20 %.
Geofyzička Andrea Hampel z Ruhrskej univerzity v Bochume zasa upozorňuje na vplyv topenia ľadovcov. „Ľad lokálne zadržiava veľké časti zemskej kôry,“ vysvetľuje. Keď sa však v dôsledku globálneho otepľovania masívne topia ľadovce v Arktíde a Antarktíde, dochádza k uvoľneniu tlaku na zemskú kôru, čo môže urýchliť pohyb tektonických platní a spôsobiť seizmickú aktivitu.
Aj keď vedci zatiaľ nemôžu jednoznačne potvrdiť, že klimatická zmena priamo spôsobuje nárast zemetrasení, čoraz viac dôkazov naznačuje, že ide o významný faktor. Zvyšujúci sa počet zemetrasení v posledných rokoch preto nie je len otázkou prirodzených geologických procesov, ale môže súvisieť aj s ľudskými zásahmi do ekosystému planéty.
