Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ vo svojom článku pre portál Politico dôrazne varoval, že Európa je už fakticky vo vojne s Ruskom, aj keď si to mnohí stále neuvedomujú. Označil kroky Kremľa za „multidimenzionálnu vojnu“, ktorá ohrozuje stabilitu celého kontinentu.
Ruská agresia proti Európe má mnoho podôb
Šmyhaľ vo svojom texte podrobne opísal rôzne formy ruskej agresie voči európskym štátom. Zdôraznil, že nejde len o vojenské hrozby, ale aj o sabotážne a destabilizačné operácie. „Je to multidimenzionálna vojna. Keď ruské lode ničia podmorské internetové káble, je to akt agresie. Keď balistické rakety narušia vzdušný priestor Poľska a Rumunska, je to akt agresie,“ uviedol ukrajinský premiér.
Podľa neho Moskva cielene hľadá slabiny v európskej jednote, aby ich mohla využiť vo svoj prospech. „Vladimir Putin hľadá praskliny v európskej súdržnosti a potom do nich leje vriacu vodu a roztiahne ich páčidlom,“ opísal obrazne situáciu.
Energetická kríza ako nástroj Kremľa
Jedným z hlavných prostriedkov ruského tlaku na Európu bola podľa Šmyhaľa energetická kríza. Mnohé krajiny, vrátane Nemecka a Slovenska, sa v minulosti stali závislými od ruského plynu. S vypuknutím vojny na Ukrajine Moskva túto závislosť využila na ekonomické vydieranie. Prudký rast cien energií a ruská propaganda mali podľa Šmyhaľa za cieľ podkopať európsku podporu sankcií proti Rusku.
Ukrajina si tieto taktiky dobre pamätá, pretože ich podľa neho Kremeľ testoval na jej území celé desaťročia. „Rusko sa snaží vyvolať paniku, spôsobiť chaos a spochybniť schopnosť vlád ochrániť svojich občanov. Ide mu o deštrukciu existujúceho poriadku,“ varoval premiér.
Ukrajina ako strategický partner EÚ
Šmyhaľ zdôraznil, že Ukrajina je pre Európsku úniu kľúčovým partnerom nielen z morálneho hľadiska, ale aj z geopolitického pohľadu. Vstup Ukrajiny do EÚ by podľa neho posilnil východnú hranicu Únie a zvýšil jej bezpečnosť.
„Budem hovoriť priamo. Nikto nechápe vojnu lepšie ako Ukrajinci. Zažívame ju každý deň, ale napriek všetkému sme čoraz silnejší a prispôsobujeme sa podmienkam náročného života vo vojne,“ uviedol.
Ukrajinská armáda sa v poslednom roku výrazne rozrástla. Podľa januárových údajov prezidenta Volodymyra Zelenského dosahuje počet ukrajinských vojakov takmer milión. Pre porovnanie, druhá najväčšia armáda v Európe – francúzska – má približne 200-tisíc vojakov.
Rastúca vojenská sila oboch strán
Zatiaľ čo Ukrajina posilňuje svoje ozbrojené sily, Rusko pokračuje vo vlastnom masívnom nábore. Počet ruských vojakov už prekročil milión a Kremeľ plánuje zvýšiť stav na 1,5 milióna. Obe strany tak neustále rozširujú svoje armády, čo naznačuje dlhodobý charakter konfliktu.
Šmyhaľ v tejto súvislosti vyzval na užšiu spoluprácu medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a Európskou úniou. „Ukrajina by sa mohla stať chrbtovou kosťou európskych ozbrojených síl, o ktorých vzniku sa diskutuje už celé roky. Mohla by byť alternatívou k 65-tisíc americkým vojakom v Európe,“ navrhol. Podľa neho by to mohlo viesť aj k posilneniu transatlantických vzťahov, najmä so Spojenými štátmi, ktoré stále častejšie zvažujú obmedzenie svojho vojenského zapojenia v Európe.
