Tento rok si svet pripomína 80. výročie konca druhej svetovej vojny. Hoci sa môže zdať, že podobne ničivý konflikt patrí už len do učebníc dejepisu, geopolitická realita ukazuje, že planéta stojí na hrane novej éry nebezpečných napätí. Kým Ukrajina a Pásmo Gazy sú už viac ako tri roky dejiskom krvavých bojov, analytici z portálu Politico upozorňujú na päť ďalších rizikových ohnísk, kde by sa v nasledujúcich rokoch mohla rozhorieť vojna.
India verzus Pakistan: Na pokraji jadrovej katastrofy
Na indicko-pakistanskej hranici už tento rok vypukol trojdňový ozbrojený stret, ktorý vyvolal obavy na celom svete. Nebezpečenstvo je o to väčšie, že obe krajiny disponujú jadrovým arzenálom. India tvrdila, že raketový útok v máji smeroval proti teroristickým bunkám, Pakistan však obvinil Dillí zo zabíjania civilistov. Krátko nato nasledovala pakistanská odveta a štáty sa ocitli na pokraji otvorenej vojny.
Hoci sa podarilo uzavrieť krehké prímerie, obojstranné obviňovanie z jeho porušovania pokračuje. Spor o územie Kašmíru zostáva tlejúcou zápalnou šnúrou, ktorá môže kedykoľvek znovu explodovať.
Čína a Tchaj-wan: Tlak rastie
Ambície čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga voči Tchaj-wanu sú známe už desaťročia. Peking masívne investuje do armády a pravidelne organizuje vojenské manévre. Obyvatelia Tchaj-wanu sú si hrozby vedomí, no nie všetci jej pripisujú váhu. „Šanca na čínsku inváziu je nízka. Keby nás naozaj chceli napadnúť, už by to spravili,“ povedal pre BBC miestny obyvateľ Ben.
Tchaj-wan sa však môže spoľahnúť na podporu Spojených štátov, ktoré opakovane deklarujú pripravenosť ostrov v prípade útoku vojensky brániť.
Pobaltie: Test pevnosti NATO?
Litva, Lotyšsko a Estónsko patria medzi štáty, ktoré by v budúcnosti mohli čeliť ruskej expanzii. Oproti Ukrajine ide o menšie krajiny, čo z nich robí zdanlivo ľahší cieľ. Podľa analytikov však Moskva nemusí siahnuť po otvorenej invázii – pravdepodobnejšie sú hybridné útoky a provokácie, ktoré by preverili odhodlanie NATO.
Otázkou zostáva, či by Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa riskovali konflikt so zbraňami hromadného ničenia, aby chránili pobaltské metropoly.
India a Čína: Rivalita gigantov
India nemá sporné vzťahy len s Pakistanom. Dlhodobé napätie panuje aj s Čínou, najmä kvôli hraniciam v Himalájach. Posledná vojna medzi oboma jadrovými veľmocami vypukla ešte v 60. rokoch, no vzájomná nedôvera pretrváva.
Podľa bývalého experta Pentagonu Christophera Claryho je však rozsiahly konflikt málo pravdepodobný: „Veľká vojna dvoch ázijských krajín s viac než miliardou obyvateľov prakticky nie je zlučiteľná s udržaním ekonomiky nad vodou.“
Kórejský polostrov: Nekonečný tieň vojny
Kórejská vojna z 50. rokov nikdy oficiálne neskončila a sever a juh dodnes oddeľuje 240 kilometrov dlhá demilitarizovaná zóna – najstráženejšia hranica sveta. Režim Kim Čong-una je nepredvídateľný a disponuje jadrovými zbraňami.
Na druhej strane je však Severná Kórea v hlbokej kríze – hladomor, ekonomický kolaps a totalitný režim oslabujú jej kapacity. „Nemyslím si, že Kim Čong-un v súčasnosti chce a potrebuje konflikt,“ uviedla bývalá úradníčka Pentagonu Evelyn Farkasová.
