Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa denníka The Telegraph požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa o dodávku riadených striel Tomahawk. Ide o zbrane s doletom až 2 400 kilometrov, ktoré by Ukrajine umožnili priamo ohroziť Moskvu či Petrohrad.
Tlak na Putina
Kľúčová žiadosť zaznela počas neverejného stretnutia v zákulisí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Zelenskyj zdôraznil, že Tomahawky by zásadne posilnili obrannú stratégiu Ukrajiny a vytvorili tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby pristúpil na mierové rokovania.
Trump už predtým povolil Kyjevu použiť rakety ATACMS s doletom 300 kilometrov. Teraz zvažuje aj ďalší krok – poskytnutie Tomahawkov. Problémom však je, že Ukrajina zatiaľ nedisponuje vhodnými odpaľovacími platformami, čo by znamenalo technickú výzvu.
Trump a jeho meniaca sa rétorika
Aj keď prezident USA zatiaľ nerozhodol, samotný fakt, že sa o tejto možnosti diskutuje, signalizuje zásadnú zmenu jeho postoja. Ešte donedávna totiž presadzoval, aby Ukrajina ustúpila z časti svojho územia v prospech mieru. Teraz naopak vyhlasuje, že Kyjev s podporou NATO môže získať späť celé svoje územie.
The Washington Post upozorňuje, že nie je jasné, či ide o dlhodobú zmenu politiky, alebo len o impulzívny výrok. Jeden z prezidentových znalcov situáciu zhrnul slovami: „Toto je klasický Trump – je unavený z toho, že ho niekto zneužíva, a zrazu mení svoj postoj.“
Reakcia Moskvy: „Trump žije v alternatívnej realite“
Moskva reagovala ostro. Bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev označil Trumpove vyjadrenia za „politické zaklínadlá“ a predpovedal, že čoskoro opäť zmení názor.
Podobne aj Andrej Kartapolov z ruskej Štátnej dumy tvrdí, že Západ síce diskutuje o hraniciach, ale v skutočnosti „Rusko definuje nové hranice v Európe“. Ruské médiá navyše pripomínajú, že od roku 2014 bolo voči Moskve uvalených vyše 30-tisíc sankcií, no dovoz energetických surovín do Európy zostáva v mnohých prípadoch nedotknutý.
Energetická vojna v pozadí konfliktu
Americkí predstavitelia opakovane zdôrazňujú, že Európa by mala ukončiť nákupy ruského plynu a ropy a orientovať sa výlučne na americké zdroje. „Európa nemôže kupovať ruskú ropu a plyn a zároveň žiadať pomoc v boji proti tomuto konfliktu,“ povedal nový veľvyslanec USA pri OSN Mike Walz.
Washington tak predkladá Európskej únii jasné „rozcestie“ – buď podpora Ukrajiny, alebo závislosť od ruských energií. Americký minister energetiky Chris Wright pritom otvorene uviedol, že USA sú pripravené plne nahradiť ruské dodávky.
Kto je tu mierotvorca?
Profesor Jeffrey Sachs z Kolumbijskej univerzity pripomenul, že mier mohol prísť už dávno, keď bol na stole návrh dohody v Istanbule. „To, čo mohlo byť mierom, je stále vojnou – a to je zlyhanie americkej aj európskej politiky,“ zdôraznil.
Trump sa však snaží udržať obraz lídra, ktorý dokáže priniesť riešenie. Otázkou zostáva, či sa jeho aktuálne vyhlásenia premietnu do reálnej politiky alebo pôjde len o ďalší z mnohých obratov v jeho rétorike.
