Epidémia slintačky a krívačky, ktorá nedávno zasiahla slovenské hospodárske zvieratá, vyvolala množstvo otázok o tom, ako sa podobné krízové situácie riešili v minulosti.
O svoje spomienky sa podelil 96-ročný profesor a uznávaný veterinár Ján Pleva, ktorý kedysi pôsobil ako krajský veterinárny lekár na východnom Slovensku a neskôr stál na čele veterinárnej služby v celej republike.
V rozhovore pre TVnoviny uviedol, že pred viac ako päťdesiatimi rokmi, keď sa na Slovensku objavila slintačka a krívačka, veterinári uplatňovali oveľa miernejší prístup než dnes. Hlavnou prioritou vtedy nebolo plošné usmrcovanie zvierat, ale ich liečba a zamedzenie ďalšieho šírenia vírusu.
„Ak boli zvieratá v dobrom stave a boli mladé, nelikvidovali sme ich, ale liečili,“ povedal Pleva.
Podľa neho boli výnimočné prípady, keď sa pristúpilo k celoplošnému vybíjaniu stád. K takémuto kroku sa pristupovalo len vtedy, ak boli zvieratá staršie, oslabené alebo ak sa choroba šírila nekontrolovateľne.
Dôležitým faktorom úspešnej liečby bola starostlivosť o infikované kravy. Väčšina z nich vraj chorobu zvládla v priebehu dvoch týždňov, pokiaľ im boli pravidelne ošetrované afty – bolestivé vredy v ústach, ktoré im znemožňovali príjem potravy.
„Museli sme ich kŕmiť tekutou stravou, aby sa im afty rýchlejšie hojili,“ spomína veterinár.
Okrem výživy bola nevyhnutná aj dôsledná dezinfekcia priestorov a minimalizácia kontaktu medzi zdravými a chorými zvieratami. Zvieratá, ktoré dosiahli porážkovú hmotnosť, boli z preventívnych dôvodov usmrtené – nie však zbytočne. Ich mäso sa po dôkladnej tepelnej úprave spracovalo na mäsové výrobky, ako sú salámy alebo špekáčiky.
„Ak pochádzalo priamo z maštale, muselo sa tepelne upraviť a používalo sa na výrobu salám či špekáčikov,“ dopĺňa Pleva.
Za jednu z najväčších chýb v súčasnom zvládaní epidémie považuje Pleva nedostatočne vykonanú anamnézu. Podľa neho nie je jasné, ako sa vírus dostal z Maďarska na Slovensko a aké konkrétne kmene sa v jednotlivých ohniskách šíria. Zdôrazňuje potrebu presnej diagnostiky, ktorá by potvrdila, či ide o jednotný typ vírusu, alebo o rôzne mutácie.
Aj keď dnešní veterinári pracujú v inom právnom rámci a majú k dispozícii modernejšie nástroje, Ján Pleva upozorňuje, že masové usmrcovanie zvierat je krajným riešením, ktoré by sa nemalo používať automaticky.
Zatiaľ čo v minulosti dominovala snaha o individuálnu liečbu a izoláciu postihnutých jedincov, dnes sa uprednostňuje likvidácia celých chovov – čo podľa profesora Plevu nemusí byť vždy najefektívnejšie riešenie.
