Ruský prezident Vladimir Putin opäť vyvolal rozruch na medzinárodnej scéne. V najnovšom vyjadrení naznačil, že ak by sa Európa rozhodla zaútočiť na Rusko, konflikt by sa skončil tak rýchlo, že Moskve by už nezostal partner pre rokovania. Informoval o tom ruský portál Lenta.
Putin hovorí o rýchlom konci vojny, Európa o žiadnom útoku neuvažuje
„Ak by sa Európa zrazu rozhodla začať proti nám vojnu a začala by ju, veľmi rýchlo by mohla nastať situácia, keď nebudeme mať s kým rokovať,“ uviedol Putin podľa servera Lenta.
Agentúra Reuters následne vysvetlila, že Putin tým myslel scenár, v ktorom by „vojna skončila tak rýchlo, že Rusko by nemalo s kým rokovať“.
Európske krajiny však opakovane zdôrazňujú, že s Ruskom konflikt nevyhľadávajú a ich cieľom je predchádzať eskalácii.
Odpoveď na kontroverzné slová z Budapešti
Putin reagoval na otázku novinára týkajúcu sa tvrdenia maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjárta, podľa ktorého sa Európa údajne pripravuje na vojnu s Ruskom. Ruský prezident dodal, že vojna na Ukrajine, ktorú Kremeľ označuje za „špeciálnu vojenskú operáciu“, podľa neho nie je plnohodnotnou vojnou a Rusko v nej postupuje „chirurgicky“. V priamom konflikte s európskymi mocnosťami by vraj postupovalo inak.
Realita na fronte: štyri roky bojov bez rozhodujúceho výsledku
Reuters zároveň pripomína, že napriek veľkohubým vyhláseniam nebolo Rusko po štyroch rokoch bojov schopné poraziť Ukrajinu – hoci podľa pôvodných plánov mala invázia trvať len tri dni. Aj to vyvoláva pochybnosti o reálnosti Putinových slov.
Prečo Európa zostáva v strehu
Európski aj ukrajinskí predstavitelia pravidelne upozorňujú, že ak by Rusko na Ukrajine zvíťazilo, mohlo by sa v budúcnosti pokúsiť zaútočiť na niektorý zo štátov NATO. Aj preto Európa pokračuje v podpore Kyjeva a investuje do posilňovania obrany.
Ruské hrozby ako opakujúci sa vzorec
Hrozby voči európskym krajinám sa objavujú pravidelne, predovšetkým v ruských štátnych médiách. Propagandistické relácie neraz operujú extrémnymi scenármi:
– Spojenému kráľovstvu sa nedávno vyhrážali „radioaktívnou tsunami“.
– Paríž a Berlín sa v minulosti ocitli terčom hrozieb, že si ich Rusko „vezme“.
Tieto výroky zvyšujú napätie a komplikujú snahy Európy o udržanie diplomatických kanálov.
