S príchodom jesene sa v záhradách hromadia kopy lístia, pokosenej trávy, zvyškov zeleniny či odstrihnutých konárov.
Kompostovisko sa plní rýchlejšie než inokedy a na prirodzený rozklad by sme čakali mesiace až roky. Hotový kompost je pritom pre pôdu na nezaplatenie – dodáva jej humus, živiny aj užitočné mikroorganizmy, ktoré zlepšujú úrodnosť a štruktúru.
Čo na kompost patrí a čo nie
Na jesennú kopu môžeme bez obáv pridávať väčšinu organických zvyškov: opadané lístie, zvyšky rastlín po zbere, šupky z ovocia a zeleniny, kávovú usadeninu, rozdrvené škrupiny z vajec, posekanú trávu či popol z dreva.
Pozor si treba dať na choré alebo škodcami napadnuté rastliny a zhnité ovocie – tie by sa na kompost dostať nemali. Rovnako nie je vhodné pridávať buriny so semenami, pretože tie by mohli prežiť a neskôr zapleveliť záhony. Na kompost nepatria ani živočíšne zvyšky, ako mäso, kosti, tuky či mliečne výrobky.
Prečo trvá kompostovanie tak dlho
Prirodzený rozklad materiálu trvá spravidla od pol roka do dvoch rokov – podľa toho, čo na komposte skončí a v akých podmienkach prebieha rozklad. Záhradkári preto často siahajú po špeciálnych urýchľovačoch kompostu. Tie však nebývajú najlacnejšie.
Jednoduchý trik s dvomi prísadami
Dobrou správou je, že kompost vieme urýchliť aj bez drahých prípravkov. Stačia nám dve bežne dostupné látky – škrob z kuchyne a močovina, známy dusíkatý hnoj. V kombinácii fungujú ako lacný a účinný urýchľovač.
Postup je veľmi jednoduchý: škrob s močovinou zmiešame v pomere 1 : 1, zmes rovnomerne rozsypeme po komposte a poriadne polejeme vodou. Tento postup opakujeme raz za dva týždne, pričom použijeme najviac tri lyžice prášku na jednu dávku. Takto sa proces rozkladu výrazne zrýchli a miesto na kompostovisku sa uvoľní oveľa skôr.
