Svet aktuálne čelí bezprecedentnému otrasu na trhu s energiami, ktorý svojím rozsahom a ničivým potenciálom prekonáva ropné šoky z rokov 1973 či 1979. Fatih Birol, riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), v exkluzívnom rozhovore varoval, že zablokovanie kľúčového Hormuzského prielivu spôsobilo narušenie dodávok surovín v mierke, akú moderná história doteraz nepamätá. Globálna ekonomika sa tak ocitá v neistote, ktorá zasiahne nielen priemyselné veľmoci, ale predovšetkým rozvíjajúce sa trhy.
V skratke
- Súčasná energetická nestabilita spôsobená blokádou strategickej trasy je podľa IEA výrazne horšia než ropné krízy v 70. rokoch minulého storočia.
- Zablokovanie dopravy v Hormuzskom prielive nastalo po vojenskej konfrontácii medzi Iránom, USA a Izraelom, čo prakticky zastavilo plynulý tok ropy a zemného plynu.
- Členské štáty IEA v reakcii na kritický nedostatok surovín spustili proces hromadného uvoľňovania strategických zásob ropy na svetový trh.
Globálny trh v šoku: Prečo sú dnešné dni horšie ako rok 1973?
Podľa šéfa IEA Fatiha Birola sa svet nachádza v bode zlomu. V rozhovore pre prestížny francúzsky denník Le Figaro zdôraznil, že hoci ľudstvo prekonalo viacero energetických turbulencií, tá súčasná nemá obdobu. Kým minulé krízy boli často lokalizované alebo obmedzené na konkrétne komodity, dnešný stav paralyzuje celý energetický reťazec.
„Svet doteraz nezaznamenal také rozsiahle narušenie dodávok energetických surovín,“ uviedol Birol. Hlavnou príčinou je uzavretie Hormuzského prielivu, ktorý predstavuje najdôležitejšiu tepnu pre globálny obchod s energiami. K tomuto kroku pristúpil Irán po tom, čo koncom februára 2026 čelil útokom zo strany USA a Izraela.
Kto pocíti následky najviac?
Hoci výpadky dodávok okamžite zasiahnu vyspelé ekonomiky v Európe, Japonsko, Austráliu či ďalšie ázijské štáty, najväčšie obavy panujú o osud rozvojového sveta. Birol upozorňuje, že energetická chudoba sa môže rýchlo zmeniť na humanitárnu katastrofu.
Vysoké ceny ropy a zemného plynu totiž v týchto regiónoch spúšťajú nebezpečnú reťazovú reakciu. Okrem extrémneho rastu cien pohonných hmôt dochádza k zdražovaniu hnojív, čo priamo ovplyvňuje ceny potravín. Výsledkom je nekontrolovaná inflácia, ktorá môže destabilizovať celé politické systémy v chudobnejších častiach sveta.
Strategické rezervy ako posledná záchranná brzda
V snahe zmierniť paniku na trhoch a stabilizovať ceny sa členské štáty IEA dohodli na koordinovanej akcii. Minulý mesiac padlo rozhodnutie o uvoľnení ropy zo štátnych strategických rezerv, aby sa aspoň čiastočne vykryli výpadky spôsobené blokádou.
Birol potvrdil, že tento mechanizmus je už v plnom prúde. „Časť zo stanoveného objemu už krajiny uvoľnili a tento proces aj naďalej pokračuje,“ uzavrel šéf organizácie. Otázne však zostáva, ako dlho dokážu tieto rezervy saturovať dopyt, ak by politické napätie v Perzskom zálive pretrvávalo dlhšie obdobie.
