Posledný októbrový víkend prinesie tradičnú jesennú zmenu – v nedeľu 26. októbra 2025 sa Slovensko, rovnako ako väčšina Európy, vráti k štandardnému stredoeurópskemu času (SEČ), známemu aj ako zimný čas.
O tretej hodine ráno si posunieme ručičky hodiniek o hodinu späť, teda na druhú hodinu. Výsledok? O hodinu dlhšia noc a spánok navyše, píše iMeteo
Zmena času je pevnou súčasťou nášho kalendára už desaťročia. Prináša nielen symbolický odpočinok navyše, ale aj návrat k prirodzenejšiemu dennému rytmu, ktorý lepšie zodpovedá zemepisnej polohe Slovenska. Kým rána sa stanú svetlejšími, západ slnka príde skôr, čo neklamne naznačí, že leto je definitívne za nami.
Odkiaľ sa vzal letný a zimný čas?
Zavedenie letného času siaha až do roku 1916, keď ho počas prvej svetovej vojny ako prvé zaviedlo Nemecko a následne aj Rakúsko-Uhorsko. Hlavným dôvodom bolo šetrenie energie a lepšie využitie denného svetla v čase vojnového hospodárstva.
Po skončení vojny sa od tejto praxe upustilo, no v 70. rokoch 20. storočia sa k nej mnohé krajiny vrátili počas ropnej krízy – opäť v mene úspor energie. Na území Československa sa letný čas natrvalo udomácnil od roku 1979 a odvtedy sa čas posúva dvakrát ročne.
Podľa platného nariadenia Európskej únie sa bude čas striedať najmenej do roku 2026, takže októbrová zmena v roku 2025 je jednou z posledných, ktoré sú právne záväzné.
Ako ovplyvňuje zmena času náš organizmus
Z lekárskeho hľadiska je prechod na zimný čas menej náročný než jarné posúvanie hodín dopredu. Získanie jednej hodiny spánku navyše väčšina ľudí zvláda bez problémov.
Ľudský cirkadiánny rytmus sa totiž jednoduchšie prispôsobí oneskoreniu, než skoršiemu vstávaniu. Napriek tomu môžu zmenu pociťovať malé deti, starší ľudia alebo osoby s poruchami spánku, u ktorých sa môže objaviť krátkodobé narušenie spánkového režimu.
Energetické úspory už nehrajú rolu
Hoci hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie elektriny, moderné štúdie ukazujú, že dnes má zmena času len minimálny vplyv na spotrebu energie. Technologický pokrok a zmeny v našom životnom štýle znamenajú, že energia sa spotrebúva inak než kedysi.
Zástancovia letného času preto dnes argumentujú najmä psychologickými a spoločenskými výhodami – dlhšie svetlé večery počas leta ľudia využívajú na oddych, šport či spoločenský život.
Európa sa stále nevie dohodnúť
Diskusie o zrušení striedania času prebiehajú na úrovni Európskej únie už niekoľko rokov. Európsky parlament v roku 2019 schválil návrh, podľa ktorého malo striedanie skončiť už v roku 2021. K dohode však nedošlo, pretože členské štáty sa nevedeli zjednotiť, ktorý čas ponechať natrvalo – letný alebo zimný.
Slovensko sa v tejto otázke prikláňa k trvalému stredoeurópskemu času (SEČ), ktorý lepšie zodpovedá našej geografickej polohe a prirodzenému dennému rytmu. Napriek tomu zatiaľ žiadne spoločné rozhodnutie nepadlo, a tak si aj tento rok budeme musieť zvyknúť na skorší súmrak a dlhé zimné večery.
Symbolická noc navyše
V nedeľu 26. októbra 2025 sa teda hodiny posunú späť o hodinu. Získame dlhšiu noc, ale aj kratšie dni a skoršiu tmu. Zimný čas, hoci prirodzenejší, nám pripomína, že skutočná zima je už predo dvermi.
Kým Európa nenájde spoločnú cestu, ostáva nám prijať každoročnú zmenu ako malý rituál – a vychutnať si aspoň o niečo dlhšiu nedeľnú noc.
🕒 V skratke
- V nedeľu 26. októbra 2025 o 3:00 hod. sa čas posunie späť na 2:00 hod.
- Slovensko sa vráti k štandardnému stredoeurópskemu času (SEČ), tzv. zimnému času.
- Rána budú svetlejšie, no súmrak príde skôr.
- Zmena času platí v EÚ minimálne do roku 2026.
- Zdravotne je tento prechod menej náročný než jarný.
- Energetické úspory sú dnes zanedbateľné.
- Diskusia o zrušení striedania času v EÚ zatiaľ nemá výsledok.
