Tohtoročná pestovateľská sezóna priniesla mimoriadne nepriaznivé podmienky – namiesto slnka a tepla záhradkárov trápi pretrvávajúce ochladenie, výdatné zrážky a slabé preslnenie. Mrkva, zeler, paprika aj fazuľa zaostávajú vo vývine.
Poradíme, aké hnojivá a postupy použiť v druhej polovici júla, aby ste aj napriek nepriazni počasia dosiahli čo najlepší výnos.
Nezvyčajne chladný júl znižuje šance na bohatú úrodu
Máj bol najchladnejší za posledné desaťročia a jún s júlom tento trend len potvrdzujú. Denné teploty sa často nedostanú nad 23 °C a lokálne môže za deň napadnúť až 70 mm dažďa. Podľa meteorológov sa počasie v blízkej budúcnosti nezlepší – naďalej očakávame fronty s prehánkami a oblačnosťou.
Tieto podmienky spôsobujú stres rastlinám. Chlad a premokrená pôda narúšajú príjem živín, najmä dusíka, čo spomaľuje rast a zvyšuje riziko plesňových chorôb.
Mrkva ešte bojuje, zeler výrazne zaostáva
Teplomilné druhy ako paprika, cukety alebo fazuľa majú problémy s kvitnutím aj so zberom plodov. Mrkva, ak sa nachádza v kyprých pôdach bez zlievavosti, dokáže v raste pokračovať – no veľmi pomaly. Oveľa náročnejší je zeler. Reaguje na chlad a nadbytok vlhkosti deformáciou buľvy a zníženou kvalitou.
Lepšie sa v týchto podmienkach drží petržlen a červená repa – majú hlboké korene a vedia si zabezpečiť vodu aj živiny z nižších vrstiev pôdy. Chladomilné druhy ako hlávkový šalát a špenát môžu v tomto roku dosiahnuť veľmi dobré výsledky – pokiaľ ich nezničia záplavy alebo dlhodobé podmáčanie.
Ako a čím hnojiť zeleninu v druhej polovici júla?
Nadmerné zrážky vyplavili z pôdy hlavné živiny, najmä dusík. Zároveň chlad spomaľuje aktivitu koreňov, preto je kľúčové podporiť rastlinný vývoj vhodným prihnojením.
🔸 Odporúča sa dvojfázové prihnojovanie – prvé okolo 20. júla a druhé koncom mesiaca.
🔸 Pre koreňovú zeleninu (mrkva, petržlen) sa odporúča liadok amónny v dávke 5–6 kg na 100 m². Vďaka obsahu rýchlo pôsobiaceho dusičnanu a pomalšie pôsobiaceho amónia rastliny dostávajú rovnomernú výživu.
🔸 Na piesočnatých pôdach treba hnojivo plytko zapracovať a poriadne zaliať (min. 10 litrov na m²), aby sa nezmývalo do spodných vrstiev.
Pre zlepšenie úrody a kvality plodov – najmä pri mrkve – je vhodné doplniť aj fosfor a draslík. Najčastejšie sa používa granulované PK hnojivo (napr. NPK 12-24) v dávke 25 g na m².
Prírodné alternatívy pre ekologických záhradkárov
Záhradkári, ktorí pestujú bez chémie, môžu využiť overené domáce prostriedky:
🌿 Kvasený výluh z pŕhľavy dvojdomej – 3 litre prefermentovanej zmesi na 10 litrov vody, aplikované do medziriadkov.
🌿 Roztok z dreveného popola – 1 liter popola na 20 litrov vody. Obsahuje vápnik a horčík, ktoré zeleru výrazne prospievajú. Navyše pomáha upravovať pH pôdy.
🌿 Síran draselný – vhodný najmä v prípade laboratórne zisteného nedostatku draslíka, v dávke 3 kg na 100 m².
Záver sezóny si vyžaduje inú výživu
Koncom júla sa rastliny postupne presúvajú do fázy dozrievania. Znížte dusík a prejdite na výživu bohatú na draslík, fosfor a mikroprvky. Cieľom je podpora cukornatosti, chutí a spevnenia pletív.
🪴 V domácich podmienkach sa osvedčil kompost zmiešaný s bazaltovou múčkou v pomere 5:1, rozsypaný do pásu okolo rastlín.
🍅 Pre paradajky či papriku môžete použiť drožďový roztok – 50 g čerstvého droždia rozpusteného v 5 litroch vody, následne zriedeného dažďovou vodou v pomere 1:10. Tento roztok podporuje tvorbu plodov a vitalitu rastlín.
