Meniny dnes:
Sledujte nás na Google správach. Veľmi nám to pomôže :)

Čo sa nesmie robiť na Prvý a Druhý sviatok vianočný, aby ste si neprivolali nešťastie?

vianoce prvy sviatok vianocny poveri

Vianoce na Slovensku nie sú len o darčekoch a dobrom jedle, ale aj o hlboko zakorenených tradíciách a zákazoch, ktoré rešpektovali už naši predkovia. Verilo sa, že porušenie určitých pravidiel na Prvý a Druhý sviatok vianočný môže do domu priniesť chorobu, smrť alebo chudobu.

Ak nechcete pokúšať osud, pozrite sa, ktorým činnostiam by ste sa mali počas týchto dní oblúkom vyhnúť.

Prvý sviatok vianočný (25. december): Deň absolútneho pokoja

Tento deň sa v minulosti považoval za najväčší sviatok v roku. Bol zasvätený rodine a duchovnému stíšeniu. Platilo pravidlo, že domácnosť musí „stáť“ – nič sa nesmelo hýbať, upratovať ani meniť.

Čo je prísne zakázané?

  • Pranie a vešanie bielizne: Toto je najväčšie vianočné tabu. Verilo sa, že ak visí bielizeň, v rodine sa niekto „obesi“ alebo čoskoro zomrie. Voda z prania sa tiež spájala s chorobami.
  • Upratovanie a zametanie: Odložte metlu! Zametanie znamenalo, že si z domu „vymetiete“ šťastie a hojnosť. Smeti sa nesmeli vynášať až do Nového roka.
  • Šitie a pletenie: Používanie ihiel a ostrých predmetov bolo zakázané, aby ste si „neprepichli“ šťastie alebo nespôsobili zranenie dobytku (v modernom ponatí členom rodiny).
  • Návštevy u cudzích: Na Prvý sviatok vianočný sa nechodilo po návštevách. Rodina mala byť spolu. Ak by do domu vstúpil cudzí človek (najmä žena), považovalo sa to za zlé znamenie pre hospodárstvo.
  • Varenie veľkých jedál: Väčšinou sa dojedalo to, čo zostalo zo Štedrého večera, aby gazdiná nemusela narábať s ohňom a riadom viac, než je nutné.

Druhý sviatok vianočný (26. december): Štefan prináša uvoľnenie

Na svätého Štefana sa atmosféra mení. Kým 25. december bol o tichu, 26. december je o zábave, tanci a návštevách. Napriek tomu sa stále dodržiavali určité obmedzenia.

Čo sa stále nesmie?

  • Ťažká práca: Hoci sa už mohlo chodiť von, ťažká manuálna práca na poli či v dome bola stále tabu. Deň mal patriť koledovaniu a spoločenským udalostiam.
  • Pranie: Zákaz prania a vešania bielizne trval často počas celých „Dvanástich dní“ (od Vianoc do Troch kráľov), no na Štefana bol stále veľmi prísne strážený.
  • Hádky a zlá nálada: Štefan je dňom radosti a spoločných „štefanských zábav“. Kto sa v tento deň hneval, tomu mala zlá nálada zostať po celý nasledujúci rok.

Prečo tieto zákazy dodržiavať dnes?

Aj keď dnes už málokto verí, že vypratá práčka prinesie nešťastie, tieto tradície majú aj praktický význam. Naši predkovia vedeli, že po celoročnej drine si človek potrebuje oddýchnuť.

Zákaz upratovania a prania bol vlastne legitímnym nárokom na relax. Využite tieto sviatky na to, aby ste vypli telefóny, odložili domáce práce a venovali sa len jeden druhému. Šťastie predsa neprichádza cez čisté podlahy, ale cez pokoj v duši.

Staňte sa zdrojom inšpirácie pre svojich priateľov – zdieľajte článok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *