V posledných dňoch zaplavili sociálne siete znepokojivé správy. Čísla hovoria jasne: stovky otrasov zaznamenaných v priebehu jedného dňa vyvolávajú u verejnosti otázky, či sa naša planéta neprebúdza k nebezpečnej aktivite.
Zatiaľ čo obyvatelia Slovenska majú ešte v čerstvej pamäti nedávne otrasy na západe i východe krajiny, svetoví seizmológovia krotia vášne a prinášajú racionálny pohľad na vec, informuje iMeteo
Panika na internete verzus realita dát
Svetom aktuálne rezonuje údaj z americkej geologickej služby USGS, podľa ktorého bolo za uplynulých 24 hodín zaznamenaných až 286 zemetrasení.
Na prvý pohľad toto číslo pôsobí hrozivo a evokuje pocit, že sa schyľuje k niečomu mimoriadnemu. Odborníci však upozorňujú, že ide o interpretáciu vytrhnutú z kontextu.
„Krátkodobé výkyvy v počte zemetrasení sú bežné a samy osebe neznamenajú, že sa schyľuje k nejakej globálnej katastrofe,“ uvádza USGS vo svojom stanovisku.
Zemetrasenia sú totiž nepretržitým procesom. Na hraniciach tektonických platní dochádza k neustálemu hromadeniu napätia, ktoré sa následne uvoľňuje. Mnohé z týchto otrasov sú také slabé, že ich zachytia len tie najcitlivejšie prístroje, zatiaľ čo ľudia si ich vôbec nevšimnú.
Prečo máme pocit, že zemetrasení pribúda?
Existujú dva hlavné dôvody, prečo sa nám môže zdať, že je seizmická aktivita na vzostupe. Tým prvým je hustota monitorovacích sietí. Dnešná technika je na neporovnateľne vyššej úrovni ako pred desiatkami rokov. Do globálnych štatistík sa tak dostávajú aj mikrozemetrasenia, ktoré by v minulosti ostali bez povšimnutia.
Druhým faktorom je psychologický efekt. Ak sa vyskytne séria silnejších otrasov (s magnitúdou 5 až 7) v obývaných oblastiach, médiá a sociálne siete im venujú zvýšenú pozornosť. To vytvára ilúziu „seizmického roja“, hoci v globálnom meradle ide o bežný priemer.
Rizikové zóny: Japonsko pod drobnohľadom
Hoci globálna štatistika nevykazuje anomálie, existujú miesta, kde je ostražitosť na mieste. Reč je najmä o Japonsku a známej oblasti Nankajského priekopu (Nankai Trough). Miestne úrady tu dlhodobo varujú pred rizikom megazemetrasenia s magnitúdou 8 až 9. Pravdepodobnosť takéhoto javu v najbližších desaťročiach zostáva vysoká, čo však nesúvisí s aktuálnym počtom menších otrasov vo svete, ale s dlhodobým geologickým vývojom tejto konkrétnej zóny.
Slovensko a tektonický pokoj
Naša krajina má v porovnaní s tichomorskou oblasťou obrovskú výhodu – nenachádzame sa priamo na styku hlavných litosferických platní. Napriek tomu nie sme voči otrasom imúnni. Nedávna aktivita na juhozápade Slovenska a ničivejšie zemetrasenie na východe spred dvoch rokov sú jasným dôkazom, že aj naše územie má svoje aktívne zlomy. Veľmi silné, katastrofické zemetrasenia sú však v našich podmienkach prakticky vylúčené.
Dá sa predpovedať „to veľké“?
Vedecká komunita je v tomto smere úprimná: presná predpoveď miesta a času konkrétneho ničivého zemetrasenia nateraz nie je možná. Vedci dokážu len odhadovať pravdepodobnosť rizika v dlhších časových horizontoch.
Preto by sme mali byť pri virálnych statusoch na sociálnych sieťach nanajvýš opatrní. Často totiž narábajú s reálnymi číslami, no ich interpretácia slúži skôr na zbieranie „lajkov“ prostredníctvom strachu než na informovanie verejnosti.
