Dánska obranná spravodajská služba (DDIS) vo svojej najnovšej správe upozorňuje na rastúcu vojenskú hrozbu zo strany Ruska. Podľa dánskych analytikov by Moskva mohla byť schopná zaútočiť na členský štát NATO už v priebehu dvoch rokov.
Do piatich rokov by sa potom mohla pripraviť na rozsiahly vojnový konflikt proti Severoatlantickej aliancii. Kľúčovým faktorom bude podľa DDIS rozsah podpory zo strany USA a vojenská pripravenosť európskych krajín.
Rusko vníma Západ ako nepriateľa a pripravuje sa na vojnu
Zverejnená analýza dánskej rozviedky zdôrazňuje, že ruská armáda sa v posledných rokoch významne transformovala. Prebiehajúce reformy a prezbrojenie, ktoré súvisia s vojnou na Ukrajine, podľa odborníkov naznačujú prípravu na potenciálny konflikt so Severoatlantickou alianciou.
„Rusko sa vidí v konflikte so Západom a pripravuje sa na vojnu s NATO. To neznamená, že už padlo rozhodnutie takúto vojnu začať, ale Rusko sa vyzbrojuje a buduje si kapacity, aby takýto krok mohlo podniknúť,“ uviedla dánska rozviedka.
Vojenská hrozba zo strany Ruska by sa mohla ešte zvýšiť, ak by Kremeľ vyhodnotil, že európske krajiny nemajú dostatočnú podporu zo strany Spojených štátov a sú vojensky oslabené. Napriek tomu dánski analytici neočakávajú, že by Rusko dokázalo viesť dva veľké vojenské konflikty súčasne. Podľa nich je nevyhnutným predpokladom pre prípadný útok na NATO buď ukončenie, alebo minimálne zmrazenie vojny na Ukrajine.
Tri možné scenáre vývoja po vojne na Ukrajine
Správa DDIS načrtáva tri možné scenáre, ktoré môžu nastať po skončení vojenského konfliktu na Ukrajine:
- Krátkodobá príprava na regionálny konflikt: Do šiestich mesiacov po skončení vojny by Rusko mohlo byť schopné viesť lokálne vojenské operácie proti susedným krajinám.
- Hrozba pre NATO: Približne do dvoch rokov by ruská armáda mohla predstavovať reálnu vojenskú hrozbu pre jednu alebo viac členských krajín Severoatlantickej aliancie, pričom by bola pripravená na regionálny konflikt v oblasti Baltského mora.
- Rozsiahla vojna v Európe: O päť rokov by mohlo byť Rusko schopné viesť veľký vojnový konflikt na európskom kontinente aj bez priamej účasti Spojených štátov.
Správa tiež upozorňuje, že Rusko má strategické záujmy aj v Arktíde a v prípade potreby je pripravené presadiť ich aj vojenskou silou. Napriek tomu sa DDIS nedomnieva, že by Kremeľ podnikol vojenský útok na Grónsko či Faerské ostrovy, ktoré sú súčasťou Dánskeho kráľovstva. Takýto krok by totiž znamenal priamu konfrontáciu so Spojenými štátmi, ktorej by sa Moskva pravdepodobne snažila vyhnúť.
Varovania z celej Európy
Dánska spravodajská služba nie je jediná, ktorá upozorňuje na rastúce riziko ruského vojenského konfliktu v Európe. Podobné varovania zazneli aj z ďalších krajín.
Šéf českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michal Koudelka už v novembri vyhlásil, že Rusko sa síce môže z aktuálneho vojnového vyčerpania spamätávať 10 až 15 rokov, no následne môže byť pripravené na ďalšiu agresiu voči strednej a východnej Európe. Na možné vojenské ambície Kremľa upozornil aj riaditeľ nemeckej rozviedky Bruno Kahl, podľa ktorého by Európa mala byť pripravená na možný konflikt.
V skratke:
- Dánska rozviedka varuje, že Rusko by mohlo byť schopné zaútočiť na krajinu NATO do dvoch rokov.
- Do piatich rokov by mohlo byť pripravené na rozsiahly vojenský konflikt v Európe.
- Kremeľ vníma Západ ako nepriateľa a pokračuje v prezbrojení armády.
- Vojenský útok na NATO by mohol nastať až po skončení alebo zmrazení vojny na Ukrajine.
- Podobné varovania zazneli aj z Česka a Nemecka.
