Od roku 2026 chce štát poskytovať zľavy na energie adresnejšie než doteraz. Namiesto plošnej pomoci má rozhodovať tzv. bonita energetickej domácnosti. Hoci cieľ znie logicky – pomôcť tým, ktorí to potrebujú najviac – nastavenie systému vyvoláva vážne otázniky. Podľa odborníkov aj médií môže nový model v praxi poškodiť nízkopríjmové domácnosti a paradoxne zvýhodniť bohatých. (kalkulačka výpočtu energopomoci na konci článku)
Vláda tento týždeň schválila, že hranica pre nárok na energopomoc bude stanovená na 1 930 eur mesačne na prepočítaného člena domácnosti. Do výpočtu sa započítajú hrubé príjmy domácnosti, ktoré sa následne prepočítajú na upravený počet jej členov vrátane detí.
Trvalý pobyt ako kľúčový problém: Pomoc sa môže minúť účinku
Jednou z najväčších slabín systému je spôsob, akým sa posudzuje zloženie domácnosti. Rozhodujúci je totiž trvalý pobyt – a ten často nezodpovedá realite.
Ako upozornila TV Markíza, môže vzniknúť situácia, že rodičia dôchodcovia s nízkym príjmom prídu o pomoc len preto, že ich dospelé deti majú stále prihlásený trvalý pobyt v rodičovskom dome, hoci tam reálne nebývajú.
„V takomto prípade sa na túto domácnosť započítavajú tak platy rodičov, ako aj mzdy detí,“ vysvetlil pre televíziu analytik Energie-portal.sk Radovan Potočár. Ak teda dvaja súrodenci so slušným zárobkom formálne „bývajú“ u rodičov, celkový príjem domácnosti prudko narastie a rodičia na zľavu nedosiahnu.
Prenájmy bytov: Na pomoc rozhoduje príjem majiteľa, nie nájomníka
Ďalší paradox sa týka nájomného bývania. Pri posudzovaní bonity sa totiž sleduje príjem vlastníka nehnuteľnosti, nie samotného nájomníka.
V praxi to znamená, že ak má majiteľ bytu vysoké príjmy, automaticky to zvyšuje „príjem domácnosti“, aj keď nájomník z jeho majetku nemá žiadny prospech. Výsledok je jasný: nájomník s nízkym príjmom bude platiť plné ceny energií bez nároku na štátnu podporu.
Mzda verzus dôchodok: Rovnaká suma, rozdielny nárok
Systém vážne pokrivuje aj rozdielne posudzovanie rovnakých príjmov z rôznych zdrojov. Ako upozorňuje analytik Potočár, vzniká absurdná situácia:
„Ak má jeden človek čistý príjem 1 500 eur ako mzdu, tak pod energopomoc nespadne. Ak má 1 500 eur ako čistý dôchodok, tak pod energopomoc spadne.“
Rozhodujú teda nie len sumy, ale aj forma príjmu – čo vyvoláva otázky o spravodlivosti celého systému.
Skrytá slabina systému: Dividendové príjmy sa nerátajú
Asi najväčšiu kritiku vyvoláva fakt, že do posudzovania nároku sa nezapočítavajú príjmy z dividend ani z prenájmov nehnuteľností, upozornil na to denník SME.
To otvára dvere k situáciám, keď majiteľ eseročky s vysokými dividendami a viacerými investičnými bytmi získa energopomoc, hoci jeho skutočné príjmy sú vysoko nad priemerom. Takýto podnikateľ sa môže zmestiť do limitu a štát mu pokojne poskytne zľavy aj na tri či štyri nehnuteľnosti, pokiaľ na nich nie sú nájomníci s trvalým pobytom.
Reálne tak hrozí, že štátnu pomoc zaplatenú z daní všetkých občanov budú čerpať aj majetní investori.
Kto bude mať nárok na zmrazené ceny energií?
Pre bežných ľudí je kľúčová otázka jednoduchá: kedy ešte pomoc dostanú a kedy už nie?
- Jednorodič: maximálny mesačný príjem do 2 895 eur
- Štvorčlenná rodina: spoločný príjem živiteľov do 5 211 eur
Ak domácnosť tieto hranice prekročí, so štátnou zľavou na energie už počítať nemôže.
Vypočítajte si cez našu kalkulačku, či máte nárok na energopomoc (kliknite sem)
