Ruský exprezident a súčasný podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev reagoval na štvrtkový summit Európskej únie mimoriadne ostro.
Rozhodnutie nepoužiť zmrazené ruské aktíva na financovanie Ukrajiny označil za dôkaz, že Európa nie je schopná konať samostatne a podlieha vplyvu Spojených štátov.
Podľa neho ide zároveň o začiatok širšieho preusporiadania politickej moci na kontinente.
Svoje stanovisko zverejnil na platforme Telegram, kde pravidelne komentuje dianie v Európe aj v USA konfrontačným a útočným tónom.
Podľa Medvedeva sa Európa zľakla následkov
Medvedev tvrdí, že európski lídri si napokon netrúfli na využitie ruských finančných prostriedkov, pretože sa obávali právnych a ekonomických dôsledkov.
„Účastníci rokovania sa báli otvorenej krádeže ruských peňazí,“ napísal.
Zároveň zdôraznil, že rozhodujúce slovo mali mať Spojené štáty, ktoré sa proti takémuto kroku postavili. Podľa Medvedeva sa tým ukázalo, kto má v skutočnosti väčší vplyv.
„Stretnutie ukázalo, že európski podvodníci uznali nadradenosť washingtonských akademikov, ktorí proti tejto krádeži priamo vystúpili. Autorita amerických zákonodarcov sa ukázala ako výrazne silnejšia než ambície bruselských manipulátorov,“ uviedol.
Ostré osobné útoky na lídrov Únie
V príspevku sa Medvedev nevyhol ani osobným urážkam predstaviteľov Európskej únie. Predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú zosmiešnil a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona spolu s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom označil za politikov, ktorí sa podľa neho snažili vyvolať politický rozruch.
„Na nočnom bruselskom rokovaní nedokázali presadiť svoje rozhodnutia,“ odkázal.
Celý vývoj podľa Medvedeva zapadá do širšieho obrazu zmien v mocenskej rovnováhe v Európe.
„To všetko svedčí o začiatku rozsiahleho predeľovania vplyvu v európskom zločineckom prostredí,“ uzavrel.
O čom lídri EÚ rokovali
Na summite európskych predstaviteľov sa riešilo financovanie Ukrajiny na roky 2026 a 2027. Diskutovalo sa o dvoch variantoch – spoločnej pôžičke členských štátov alebo tzv. reparačnej pôžičke zo zmrazených ruských aktív.
Napokon zvíťazila prvá možnosť. Európska únia poskytne Ukrajine úver vo výške 90 miliárd eur, čo predstavuje približne 2,2 bilióna českých korún.
Moskva hovorí o ochrane práv a investorov
K rozhodnutiu summitu sa vyjadril aj ruský vyjednávač Kirill Dmitrijev. Podľa neho by mali Ursula von der Leyenová aj Friedrich Merz zvážiť odstúpenie z funkcií, ak chcú byť dôveryhodní.
„Ak chcú preukázať presvedčenie, jednotu a odhodlanie, mali by odstúpiť po tom, čo zlyhali v snahe o nezákonné zabavenie ruských rezerv Európskou úniou,“ uviedol Dmitrijev.
Zároveň vyzdvihol postoj Belgicka, Maďarska, Česka a Slovenska, ktoré odmietli použitie ruských aktív na pôžičku pre Ukrajinu. Podľa neho tieto krajiny ochránili vlastnícke práva aj finančnú a právnu stabilitu Európy a zabránili masívnemu odlivu investorov. Kritiku namieril aj na časť politických elít EÚ, ktoré podľa neho presadzovali nelegálne riešenia a politicky zlyhali.
