Európska únia čelí v úvode roka 2026 vážnemu energetickému rozporu. Hoci Brusel deklaruje definitívny odstrih od ruských energií, čerstvé dáta ukazujú, že v prvom štvrťroku skončilo na európskom trhu až 97 % dodávok z arktického projektu Jamal. Kombinácia geopolitického napätia na Blízkom východe a obmedzených globálnych kapacít prinútila členské štáty uprednostniť energetickú bezpečnosť pred politickými cieľmi, čo do ruskej pokladnice prinieslo miliardy eur.
V skratke
- Takmer všetky zásielky z ruského projektu Jamal LNG smerovali v prvom kvartáli do Európskej únie, čo predstavuje 17-percentný medziročný nárast.
- Hlavným dôvodom zvýšeného importu je nestabilita dodávok z Kataru, ktorú spôsobila eskalácia napätia v súvislosti s Iránom.
- Európska únia zaplatila za ruský skvapalnený plyn z Arktídy len za prvé tri mesiace tohto roka odhadom 2,88 miliardy eur.
Energetický paradox: Realita trhu verzus politické ambície
Plán Európskej únie na úplné ukončenie dovozu ruského plynu do roku 2027 naráža na tvrdú realitu globálneho trhu. Podľa analytickej spoločnosti Kpler a denníka Financial Times sa import z kľúčového ruského projektu Jamal LNG v prvom štvrťroku 2026 zvýšil na približne päť miliónov ton, informuje uvádza denník Financial Times.
Tento vývoj odhaľuje hlboký rozpor v bruselskej stratégii. Kým politické proklamácie hovoria o nezávislosti, reálne obchodné toky sa riadia pragmatizmom. Prevádzkovateľom jamalského terminálu je súkromná ruská spoločnosť Novatek, ktorá len v marci dodala do Európy rekordných 1,8 milióna ton plynu.
Kríza na Blízkom východe diktuje podmienky
Situáciu výrazne skomplikovalo napätie okolo Iránu, ktoré narušilo logistické trasy v Perzskom zálive. Tento faktor zasiahol export z Kataru, ktorý patrí medzi kľúčových svetových producentov. Keďže skvapalnený plyn je globálne obchodovaná komodita, akýkoľvek výpadok v jednej časti sveta okamžite zvyšuje dopyt po iných dostupných zdrojoch.
Podľa denníka Berliner Zeitung európski odberatelia v súčasnosti nakupujú akékoľvek dostupné objemy bez ohľadu na ich pôvod. Vysoký dopyt v Ázii navyše udržiava konkurenčný tlak, čo núti Európu akceptovať aj dodávky z Ruska, aby zabránila energetickému nedostatku a prudkému nárastu cien.
Moskva pod tlakom a „výpredajové“ ceny v Ázii
Závislosť je však v tomto prípade obojstranná. Rusko má kvôli regulačným obmedzeniam EÚ len limitované možnosti, ako svoj LNG preložiť a poslať ďalej do sveta. Keďže európsky trh obmedzil reexport ruského plynu, Moskva je nútená hľadať nových odberateľov v Ázii.
Agentúra Bloomberg uvádza, že Rusko ponúka na ázijských trhoch zľavy až vo výške 40 %. Ide najmä o plyn z projektu Arctic LNG 2, ktorý čelí prísnym sankciám zo strany USA. Aktuálne je jeho hlavným odberateľom Čína, ktorá využíva zvýhodnené podmienky na budovanie svojich zásob.
Ceny na maximách a varovania z Bruselu
Napätá situácia sa už odrazila aj na trhových cenách. V marci 2026 dosiahla priemerná cena plynu v Európe približne 52,87 eura za megawatthodinu, čo predstavuje výrazný skok oproti začiatku roka. Mnohé dlhodobé kontrakty sú priamo naviazané na tieto trhové ceny, čo automaticky zvyšuje náklady pre priemysel aj domácnosti.
Napriek aktuálnemu nárastu dovozu však EÚ neplánuje ustúpiť zo svojej sankčnej politiky. Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen varuje, že akýkoľvek návrat k ruským surovinám by bol strategickou chybou:
„Návrat k ruskému plynu by opätovne prehĺbil našu závislosť a spôsobil by, že Európa bude politicky zraniteľná.“
Podľa Jørgensena zostáva termín 1. november 2027 pre úplné ukončenie dovozu cez plynovody definitívny.
