Plán na definitívny a trvalý zákaz dovozu ruskej ropy do Európskej únie narazil na nečakanú prekážku.
Európska komisia sa pod tlakom prudko rastúcich cien energií a nestabilnej situácie na Blízkom východe rozhodla odložiť kľúčový legislatívny návrh.
Do hry navyše vstupuje ostrý spor s Maďarskom a Slovenskom o ropovod Družba, informuje euronews.com
Energetický trh v súčasnosti pripomína sud s prachom. Vojna na Blízkom východe a nedávne americko-izraelské údery na Irán ochromili kľúčovú tepnu svetového obchodu – Hormuzský prieliv.
Cez túto trasu preteká až pätina globálnych zásob ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG). Výsledkom je cena severomorskej ropy Brent, ktorá sa tvrdohlavo drží nad hranicou 100 dolárov za barel.
Strategický odklad v čase neistoty
Pôvodne mal byť legislatívny balík, ktorý je súčasťou ambiciózneho plánu REPowerEU, predstavený už 15. apríla. Tento termín však nateraz z oficiálneho kalendára zmizol.
„Nemám žiadny nový dátum, ktorý by som mohla oznámiť,“ uviedla v utorok ráno Anna-Kaisa Itkonen, hovorkyňa Komisie pre energetiku. „Čím vás však môžem ubezpečiť, je fakt, že náš záväzok predložiť tento návrh trvá.“
Zmiernenie rétoriky prichádza v čase, keď trhy rozvíril aj americký prezident Donald Trump. Ten po rozhovoroch s Iránom deklaroval pokrok v ukončení konfliktu, čo síce Teherán poprel, no Trumpove slová pomohli stlačiť cenu ropy Brent zo 112 na 102 dolárov za barel. Washington v snahe upokojiť nervózne trhy dokonca uvoľnil sankcie na ruskú ropu, čo v Európe vyvolalo vlnu rozhorčenia a zdesenia.
Stredoeurópsky odpor: Slovensko a Maďarsko v ofenzíve
Okrem globálnej geopolitiky čelí Brusel aj vnútornému rozkolu. Slovensko a Maďarsko sú momentálne jedinými členskými štátmi, ktoré stále odoberajú ruskú surovinu cez ropovod Družba, vybudovaný ešte v časoch Sovietskeho zväzu. Obe krajiny využívajú časovo neobmedzenú výnimku zo súčasných sankcií.
Nová legislatíva má však zásadný háčik: je klasifikovaná ako energetická, nie zahraničnopolitická. To znamená, že na jej schválenie nestačí jednomyseľnosť, ale stačí kvalifikovaná väčšina. Brusel tak verí, že trvalý zákaz zabráni budúcim vetám a uzavrie zostávajúce legislatívne medzery.
Spor o „suchú“ Družbu
Situáciu vyostruje aj technický stav ropovodu Družba. Kyjev tvrdí, že infraštruktúra bola koncom januára vážne poškodená Moskvou a vyžaduje si opravy, kým sa tranzit obnoví. Bratislava a Budapešť však tento argument spochybňujú a tvrdia, že ropovod je odstavený zámerne z „politických dôvodov“ pred maďarskými voľbami, ktoré sa konajú 12. apríla.
Tento spor má aj hmatateľné finančné následky – konflikt okolo Družby paralyzoval schválenie pôžičky pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Komisia však napriek odkladu trvá na tom, že politika sa nemení. Itkonen v tejto súvislosti citovala slová predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen, ktorá varovala, že:
„Návrat k ruským fosílnym palivám po skončení vojny na Ukrajine by bol strategickou chybou.“
