EÚ počíta s výpadkom ropy. Ľudia by mali obmedziť cestovanie a pracovať z domu

Blízky východ v plameňoch a hrozba prerušenia dodávok ropy nútia Európsku úniu k rýchlemu konaniu. Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen rozposlal členským štátom naliehavý list, v ktorom varuje pred scenárom, na ktorý sme po nedávnej plynovej kríze takmer zabudli: skutočným fyzickým nedostatkom surovín (foto: AI/ilustračné)

Podľa informácií servera Politico už nejde len o vysoké ceny na čerpacích staniciach, ale o dostupnosť palív, ktoré poháňajú európsku ekonomiku.

Riziko v Perzskom zálive: Ohrozených je 40 % dovozu

Srdcom problému je vysoká závislosť európskej dopravy od regiónu Perzského zálivu. Práve odtiaľ prúdi do EÚ až 40 % kľúčových palív, ktoré sú nevyhnutné pre civilné letectvo a nákladnú cestnú dopravu.

Jørgensen vo svojom apele zdôrazňuje, že akákoľvek eskalácia konfliktu s Iránom môže mať okamžitý a drastický dosah na dodávateľské reťazce. To, čo dnes vnímame ako cenový tlak, sa môže v priebehu dní zmeniť na prázdne zásobníky.

Dobrovoľné obmedzenia: Práca z domu ako zbraň proti kríze

Brusel nateraz nariaďuje „pohotovostný režim“ postavený na dobrovoľnosti. Vlády jednotlivých krajín by mali začať pripravovať verejnosť na úsporné opatrenia v doprave. Inšpiráciu čerpajú od Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), ktorá odporúča:

• Zintenzívnenie práce z domu (home office), ak to charakter zamestnania dovoľuje.
• Preferovanie verejnej dopravy pred individuálnou automobilovou dopravou.
• Zníženie frekvencie cestovania a úspornejšie využívanie dopravných prostriedkov.

Varovanie pred „národným sólom“

Kľúčovým posolstvom eurokomisára je jednota. História ukázala, že nekoordinované kroky jednotlivých štátov môžu vnútorný trh EÚ paralyzovať viac než samotná kríza. Jørgensen varuje pred populistickými opatreniami, ktoré by mohli umelo zvyšovať dopyt alebo brzdiť produkciu v rafinériách.

„Členské štáty by sa mali zdržať prijímania opatrení, ktoré by mohli zvýšiť spotrebu pohonných hmôt, obmedziť voľný pohyb ropných produktov alebo odradiť rafinérie v EÚ od výroby,“ uviedol Jørgensen.

Zároveň dodal, že krajiny musia pri svojich rozhodnutiach brať ohľad na susedov: „Členské štáty EÚ by mali podniknúť včasné prípravy na prípadné dlhodobé narušenie.“

Čo čaká Európu v najbližších týždňoch?

Ministri energetiky členských krajín sa stretnú na mimoriadnom zasadnutí, kde budú ladiť spoločný postup. Okrem výziev na šetrenie sú v hre aj technické riešenia:

1. Odloženie servisných odstávok rafinérií, aby sa maximalizovala aktuálna produkcia.
2. Zvýšenie podielu biopalív v nádržiach.
3. Lepšie zdieľanie dát o stave zásob medzi štátmi v reálnom čase.

Hoci sú nateraz opatrenia dobrovoľné, tón z Bruselu je jasný: Európa sa musí pripraviť na to, že konflikt na Blízkom východe nebude krátkou epizódou, ale dlhodobou skúškou energetickej odolnosti.