Slovensko sa nachádza v období zvýšeného napätia – vláda rokuje o posilnení obrany a ulice zapĺňajú masové protesty. Premiér Robert Fico počas utorkového stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem požiadal o výraznejšie zabezpečenie protivzdušnej obrany Slovenskej republiky (foto: Úrad vlády SK)
Zároveň zopakoval, že štát nebude Ukrajine poskytovať zbrane zo svojich zásob. Výnimkou zostávajú len komerčné objednávky medzi firmami.
Rutte pricestoval do Bratislavy v čase, keď na slovenských námestiach demonštrovali desaťtisíce ľudí proti vláde.
Vláda: Suverenita pri rozhodovaní o obranných výdavkoch
Fico podľa úradu vlády na rokovaní zdôraznil, že Slovensko má „suverénne právo určovať si tempo a štruktúru výdavkov na obranu“. V budúcom roku plánuje krajina investovať do obrany približne dve percentá HDP – čo je minimum, ku ktorému sa členské štáty NATO zaviazali.
Téma obrany rezonuje aj vzhľadom na nedávnu dohodu NATO. Tá počíta s tým, že do roku 2035 budú musieť členské krajiny zvyšovať výdavky na obranu a súvisiace oblasti až na päť percent HDP. Dôvodom je rastúca hrozba zo strany Ruska.
Dodávky zbraní Ukrajine zostanú len v rámci biznisu
Premiér zopakoval, že jeho vláda zastavila odovzdávanie vojenskej techniky Ukrajine zo štátnych zásob ešte po nástupe do funkcie. Kým obchodné kontrakty môžu pokračovať, skladové zásoby sú určené len pre potreby Slovenskej republiky.
Slovenský zbrojný priemysel však naďalej rastie. Firmy investujú do rozširovania výroby munície a výraznú úlohu v tomto procese zohráva aj skupina Czechoslovak Group podnikateľa Michala Strnada.
Predchádzajúce vlády dodali Ukrajine viaceré systémy vrátane stíhačiek MiG-29 či systému protivzdušnej obrany Kub. Ochranu slovenského vzdušného priestoru preto dočasne zabezpečujú spojenci – aj preto, že nové americké stíhačky F-16 ešte neboli dodané v plnom rozsahu.
