Mobilné navigácie Waze a Google Maps patria medzi najobľúbenejšie aplikácie pre vodičov – upozornia na dopravné zápchy, nebezpečné miesta či rýchlostné radary. Ich schopnosť zdieľať informácie v reálnom čase však začína byť v hľadáčiku úradov. Po Francúzsku teraz Španielsko zvažuje nové legislatívne kroky, ktoré by zakázali zobrazovanie polohy policajných hliadok. Dôvod? Úrady varujú, že tieto funkcie môžu byť nápomocné nielen bežným vodičom, ale aj zločincom.
Navigácie, ktoré (ne)pomáhajú všetkým
Waze aj Google Maps fungujú na princípe crowdsourcingu – používatelia sami hlásia dopravné obmedzenia, nehody, uzávery ciest či prítomnosť polície. Aplikácie tieto hlásenia zobrazujú v reálnom čase všetkým ostatným vodičom v okolí. Pre mnohých je to vítaná pomoc na cestách, pre bezpečnostné zložky však začína ísť o problém verejného záujmu.
Španielske Generálne riaditeľstvo cestnej premávky (DGT) upozorňuje, že možnosť predvídať miesta policajných kontrol môže pomáhať aj osobám, ktoré sa snažia vyhýbať zodpovednosti – napríklad vodičom pod vplyvom alkoholu, hľadaným zločincom alebo osobám pripravujúcim trestný čin.
„Keď niekto na mape označí políciu, nevie, komu tým vlastne pomáha,“ upozorňujú španielski predstavitelia.
Francúzsko už konalo, Španielsko ho môže nasledovať
Vo Francúzsku už podobnú reguláciu zaviedli. Aplikácie tam nesmú zobrazovať presné miesto policajných kontrol. Namiesto toho upozorňujú iba na tzv. „nebezpečné zóny“ – úseky, kde sa môže vyskytovať radar, nehoda alebo iné riziko. Vodič tak síce spomalí, ale netuší, čo presne ho čaká.
Podobný model zvažuje aj Španielsko. Vláda chce zabrániť tomu, aby moderné technológie slúžili ako nástroj pre vyhýbanie sa kontrole a porušovanie zákona.
Sporné hranice medzi bezpečnosťou a slobodou
Odborníci sa zhodujú, že ide o citlivú tému. Na jednej strane je právo verejnosti na informácie a bezpečnejšiu jazdu, na druhej strane potreba chrániť efektivitu policajných zásahov a predchádzať ich zneužívaniu. Kritici obmedzení sa obávajú, že podobné opatrenia môžu viesť k strate dôvery, zvýšeniu skrytých radarov a obmedzovaniu technologických inovácií.
Otvorenou zostáva otázka, ako ďaleko sú štáty ochotné zájsť v mene verejnej bezpečnosti – a či to v konečnom dôsledku nezníži transparentnosť na cestách.
