Hnoj patrí medzi najstaršie prírodné hnojivá, ktoré slovenskí záhradkári využívajú už celé generácie. Jeho popularita nie je náhodná – obohacuje pôdu o dôležité živiny a zlepšuje jej štruktúru. Správne vyzretý dokáže pôsobiť dlhodobo, zvyšuje úrodnosť a podporuje zdravý rast rastlín.
Treba však vedieť, že nie každá zelenina znáša hnojenie hnojom dobre. Niektoré druhy môžu na čerstvo vyhnojenej pôde vyrásť zdeformované alebo stratiť na kvalite a chuti.
Čo prináša hnoj pôde?
Maštaľný hnoj dodáva pôde najmä dusík, fosfor a draslík – základné prvky nevyhnutné pre rast rastlín. Navyše zvyšuje obsah humusu, vďaka čomu pôda lepšie zadržiava vodu aj živiny.
Podľa pôvodu sa jeho vlastnosti líšia:
- hnoj z hovädzieho dobytka má vyrovnané zloženie a je vhodný pre väčšinu plodín,
- konský hnoj obsahuje viac dusíka a prospieva rastlinám s vyššími nárokmi,
- hydinový hnoj je najsilnejší, s vysokým obsahom dusíka aj fosforu, ale vyžaduje dlhšie kompostovanie, aby nepoškodil rastliny.
Vyzretý hnoj zároveň podporuje pôdne mikroorganizmy, ktoré uľahčujú rastlinám prijímať živiny. Jeho účinok môže pretrvať aj dva až tri roky.
Prečo niektorým zeleninám škodí
Najväčším problémom je prebytok dusíka. Ten spôsobuje, že rastlina rýchlo rastie nad zemou, no podzemné časti – korene či hľuzy – zostanú slabé alebo pokrútené. Typickým príkladom je mrkva alebo petržlen.
Čerstvý hnoj môže navyše obsahovať choroboplodné zárodky či podporiť vznik plesní. Citlivá je najmä cibuľa a cesnak – ich úroda býva slabšia a horšie sa skladuje.
Ktoré plodiny nesadiť hneď po hnojení
Na čerstvo vyhnojenej pôde sa neodporúča pestovať:
- mrkvu a petržlen – korene sa rozdvojujú a strácajú kvalitu,
- cibuľu a cesnak – sú náchylnejšie na plesne a hubové choroby,
- cviklu – pri nadbytku dusíka má slabšiu chuť a nižší obsah cukru.
Najlepšie je dodržať odstup – koreninovú zeleninu siať až po 12 až 18 mesiacoch od hnojenia. Pri cibuli a cesnaku stačí 8 až 10 mesiacov, ak bol hnoj dobre vyzretý.
Ktoré rastliny hnoj ocenia
Naopak, existuje veľa druhov zeleniny, ktoré hnojenie maštaľným hnojom ocenia:
- paradajky, uhorky, cukety a tekvice,
- kapusta, karfiol, brokolica,
- paprika a baklažán,
- kukurica a pór.
Tieto rastliny majú vysoké nároky na živiny a obohatená pôda im poskytuje ideálne podmienky na bohatú úrodu.
Ako si rozplánovať výsadbu
Najlepšie je riadiť sa zásadou striedania plodín. V prvom roku po hnojení hnojom vysaď zeleninu s veľkými nárokmi na živiny, v druhom roku menej náročné druhy a až v treťom roku zeleninu koreninovú. Takto využiješ živiny postupne a zároveň ochrániš úrodu pred deformáciami či chorobami.
