V čase rastúceho geopolitického napätia a obchodných obmedzení vyvstáva otázka: mohol by dnes niektorý štát úplne fungovať bez dovozu potravín? Podľa aktuálnej štúdie uverejnenej v prestížnom vedeckom časopise Nature Food to zvládne len jedna krajina na svete – a nejde o žiadnu veľmoc, ale o prekvapivého lídra z Južnej Ameriky.
Ktorá krajina si vystačí sama?
Vedci z univerzít v Göttingene a Edinburgu analyzovali údaje zo 186 krajín a hodnotili ich schopnosť zabezpečiť si potraviny v siedmich hlavných kategóriách – od obilnín, zeleniny a ovocia až po mäso, mliečne výrobky a ďalšie základné zložky výživy.
Z ich prekvapivých zistení vyplýva, že iba Guyana – menší štát na severovýchode Južnej Ameriky – má plnú potravinovú sebestačnosť naprieč všetkými hodnotenými kategóriami.
Ani Čína či USA nie sú úplne sebestačné
Hoci by sa dalo očakávať, že silné ekonomiky ako Spojené štáty či Čína zvládnu pokryť svoje potreby z vlastných zdrojov, realita je iná. Čína a Vietnam skončili tesne za Guyanou – zvládajú zabezpečiť šesť zo siedmich kategórií.
Na opačnom konci rebríčka sa však ocitli krajiny ako Afganistan, Spojené arabské emiráty, Irak, Macao, Katar a Jemen, ktoré nie sú potravinovo sebestačné ani v jednej kategórii.
Závislosť od dovozu ohrozuje bezpečnosť
Len jedna z každých siedmich krajín dokáže uspokojiť svoje potreby aspoň v piatich skupinách potravín. Viac než tretina štátov nedokáže pokryť ani dve. Mimoriadne zraniteľné sú pritom krajiny, ktoré dovážajú vyše 50 % svojich potravín z jediného obchodného partnera – ak dôjde k výpadkom, sankciám alebo konfliktu, môžu sa dostať do potravinovej krízy.
„Medzinárodný obchod a spolupráca sú kľúčové pre zabezpečenie zdravej a vyváženej výživy. No silná závislosť od jedného partnera robí krajiny mimoriadne zraniteľnými. Budovanie odolných potravinových reťazcov je nevyhnutné pre ochranu verejného zdravia,“ upozorňuje Jonas Stehl, ekonóm z Univerzity v Göttingene.
Regionálne bloky zlyhávajú v potravinovej sebestačnosti
Ani hospodárske a politické zoskupenia nie sú zárukou potravinovej nezávislosti. Napríklad Rada pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive dosahuje minimálnu sebestačnosť iba v oblasti mäsa. Západoafrické a karibské únie zvládajú dve kategórie.
Ani jedna zo sledovaných ekonomických únií však nevyrába dostatok zeleniny, aby pokryla potreby svojho obyvateľstva.
Slovensko je súčasťou zraniteľného systému
Aj Slovensko je výrazne závislé od dovozu potravín. Napriek silnej poľnohospodárskej tradícii sa miera sebestačnosti v posledných rokoch znižuje – najmä v ovocí, zelenine a niektorých mliečnych výrobkoch. Diverzifikácia dovozných zdrojov a podpora domácej produkcie tak bude nevyhnutnou stratégiou pre zvládanie budúcich kríz.
Aktuálne údaje o potravinovej sebestačnosti Slovenska
Slovensko je v súčasnosti schopné pokryť iba približne 40 % spotreby potravín svojich občanov. Napriek dlhoročnej deklarovanej snahe politikov zvyšovať sebestačnosť sa tento podiel dlhodobo nemení.
V niektorých komoditách, ako sú obilniny, dosahujeme prebytky – v hospodárskom roku 2021/2022 sme dopestovali 4,3 milióna ton obilnín pri domácej spotrebe 2,58 milióna ton. Avšak v iných oblastiach, ako je ovocie, zelenina či živočíšna výroba, sme výrazne závislí od dovozu.
Podiel slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov sa pohybuje okolo 42 %, čo viac-menej kopíruje mieru celkovej potravinovej sebestačnosti krajiny.
V roku 2023 dosiahlo pasívne saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami výšku -1,537 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 31 %.
Tieto údaje poukazujú na potrebu strategických investícií do domáceho agrosektora a potravinárskeho priemyslu, aby sa zvýšila potravinová bezpečnosť a znížila závislosť od dovozu.
