S príchodom vykurovacej sezóny sa väčšina z nás automaticky načiahne po odvzdušňovacom kľúči v nádeji, že rýchly servis vráti do domova stratené teplo.
Realita je však často iná – napriek snahe zostávajú miestnosti chladné a distribúcia tepla je nerovnomerná. Problém pritom zvyčajne netkvie v samotnom systéme, ale v procese, ktorý považujeme za triviálny. Stačí jeden nesprávny krok a celé úsilie o efektívne vykurovanie vyjde nazmar.
Prečo odvzdušňovanie často zlyháva?
Hoci sa údržba radiátorov javí ako najjednoduchšia domáca práca, v praxi pri nej robíme chyby, ktoré výrazne znižujú účinnosť celej sústavy. Nevhodne zvolený čas, absencia kontroly tlaku či nesprávna postupnosť krokov vedú k jedinému výsledku: vaše účty za energie rastú, zatiaľ čo tepelný komfort v byte klesá.
Kľúčom k úspechu nie je len samotné otočenie ventilom, ale pochopenie fyziky, ktorá za prúdením vody stojí. Aké sú teda najčastejšie prešľapy, ktorým sa musíte vyhnúť?
1. Čakanie na „poslednú chvíľu“
Najčastejšou chybou je reaktívny prístup. Mnohí majitelia bytov a domov zasahujú až v momente, keď je radiátor v hornej časti citeľne studený alebo vydáva bublavé zvuky. Pravidelná prevencia je pritom kľúčová. Ak sa v systéme nahromadí príliš veľa vzduchu, vytvorí sa v ňom „vzduchový vankúš“, ktorý fyzicky blokuje prietok horúcej vody. Výsledkom je, že kotol pracuje na plný výkon, no teplo sa do miestností nedostáva rovnomerne.
2. Odvzdušňovanie počas prevádzky systému
Toto je zásadná chyba, ktorá znehodnocuje celý proces. Ak je obehové čerpadlo v prevádzke, vzduch sa v systéme neustále pohybuje a mieša s vodou. Tým pádom nedokážete vypustiť všetky nahromadené bubliny.
Odborníci radia: Pred odvzdušňovaním vždy vypnite kotol (alebo obehové čerpadlo) a počkajte aspoň pol hodiny, kým sa systém „ustáli“. Až vtedy sa vzduch prirodzene zhromaždí v najvyšších bodoch radiátorov, odkiaľ ho môžete efektívne odstrániť. Navyše tým eliminujete riziko nepríjemného striekania špinavej vody na steny či podlahu.
Ignorovanie tlaku: Prečo sa problém neustále vracia?
Mnohí používatelia považujú prácu za skončenú v momente, keď z ventilu začne syčať vzduch a následne vytekať voda. Zabúdajú však na dôležitý detail – spolu so vzduchom uniká zo systému aj časť objemu kvapaliny.
Po každom odvzdušňovaní je nevyhnutné skontrolovať tlak v sústave na manometri kotla. V studenom stave by sa mal zvyčajne pohybovať v rozmedzí 1,0 až 1,5 baru (podľa typu stavby). Ak tlak po odvzdušnení klesne pod kritickú hranicu, do systému sa môže opätovne nasávať vzduch a efektivita kúrenia prudko klesne. Bez následného dopustenia vody do obehu je takýto zákrok len dočasným riešením.
Keď vzduch nie je hlavným vinníkom
Čo ak je radiátor studený v spodnej časti a odvzdušňovanie nepomáha? V takom prípade pravdepodobne nie je na vine vzduch, ale usadeniny. Vodný kameň alebo takzvaný magnetitový kal môžu po rokoch vytvoriť nepriechodnú bariéru v spodných partiách telesa. V takýchto situáciách už kľúč na radiátory nestačí a je potrebný odborný zásah – prepláchnutie sústavy alebo chemické čistenie.
