Medzihviezdny návštevník, ktorý do našej Slnečnej sústavy zavítal len na krátku chvíľu, sa pomaly lúči. Kométa 3I/ATLAS, prvýkrát zaznamenaná počas leta, sa síce začína vzďaľovať, no ešte pred odchodom ponúka astronómom jedinečnú príležitosť nahliadnuť do sveta mimo nášho kozmického susedstva.
Práve v týchto dňoch vznikajú nové snímky a dáta, ktoré môžu zásadne rozšíriť poznanie o objektoch z iných hviezdnych systémov, píše iMeteo
Najbližší prelet už dnes
Kométa 3I/ATLAS dosiahne svoj najbližší bod k Zemi dnes, v piatok. K našej planéte sa priblíži na vzdialenosť približne 167 miliónov míľ, teda asi 270 miliónov kilometrov. Nachádza sa pritom na opačnej strane Slnka, čo výrazne obmedzuje možnosti jej pozorovania.
Pre porovnanie – priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka je približne 93 miliónov míľ (150 miliónov kilometrov), takže kométa zostáva pomerne ďaleko, no z astronomického hľadiska ide o významný moment jej cesty Slnečnou sústavou.
Sledujte živé vysielanie kométy 3I/ATLAS:
Dá sa vôbec pozorovať?
Voľným okom kométu neuvidíme a jej najlepšie pozorovacie obdobie, ktoré sa začalo v novembri, už pominulo. Podľa portálu EarthSky je na jej sledovanie potrebný teleskop s priemerom aspoň 8 palcov, teda približne 20 centimetrov.
Dobrou správou pre nadšencov astronómie je plánovaný živý prenos. Projekt Virtual Telescope Project odvysiela pozorovanie kométy v sobotu o 4:00 UTC, čo zodpovedá 5:00 ráno nášho času. Ako uviedol Gianluca Masi, astronóm a astrofyzik z Astronomického observatória Bellatrix v Taliansku, pôvodne plánované štvrtkové vysielanie muselo byť zrušené pre nepriaznivé počasie.
NASA zároveň uvádza, že kométa zostane pozorovateľná teleskopmi a vesmírnymi misiami ešte niekoľko mesiacov, kým definitívne neopustí Slnečnú sústavu.
Posol z iného hviezdneho sveta
Od momentu objavu vedci kométu intenzívne sledujú. Ich cieľom je zistiť, odkiaľ presne pochádza a aké látky obsahuje. Objekt bol analyzovaný v rôznych častiach elektromagnetického spektra – od viditeľného svetla cez infračervené až po rádiové vlny.
Prelom však prišiel nedávno. Po prvýkrát v histórii sa podarilo zaznamenať medzihviezdnu kométu aj v röntgenovom žiarení. Tento objav priniesol nové odpovede, ale aj ďalšie otázky o správaní takýchto objektov pri kontakte so slnečným prostredím.
Röntgenový signál, ktorý vedcov prekvapil
Kométy pochádzajúce z našej Slnečnej sústavy sú známe tým, že vyžarujú röntgenové žiarenie. Dlhé roky však nebolo jasné, či rovnaký jav nastáva aj pri medzihviezdnych kométach. Pokusy počas preletov podobných objektov v rokoch 2017 a 2019 zostali bez úspechu.
Zlom nastal až s kométou 3I/ATLAS. Koncom novembra ju počas 17 hodín pozorovala japonská misia XRISM pomocou teleskopu Xtend. Prístroje zachytili röntgenové žiarenie siahajúce až do vzdialenosti približne 400 000 kilometrov od pevného jadra kométy. Vedci predpokladajú, že ide o dôsledok rozsiahlych oblakov plynov, ktoré tento objekt obklopujú.
Röntgenové žiarenie pravdepodobne vzniká pri interakcii plynov uvoľňovaných z kométy – ako vodná para, oxid uhoľnatý či oxid uhličitý – so slnečným vetrom, teda prúdom nabitých častíc zo Slnka. Pri približovaní k hviezdam sa kométy zahrievajú a ich materiál sublimuje. Prístroje misie XRISM navyše identifikovali v blízkosti jadra kométy uhlík, kyslík a dusík.
Čo nám môže prezradiť o vesmíre?
Spojenie röntgenových pozorovaní s dátami z iných častí spektra poskytuje vedcom jedinečný nástroj. Umožňuje im presnejšie určiť chemické zloženie kométy a porovnať ju s objektmi, ktoré vznikli priamo v našej Slnečnej sústave.
Kométa 3I/ATLAS tak nie je len zaujímavým úkazom na oblohe, ale aj cenným zdrojom informácií o tom, ako vyzerajú stavebné kamene planetárnych systémov ďaleko za hranicami nášho kozmického domova.
