Zabudnite na mayský kalendár alebo hmlisté proroctvá Nostradama. Existuje matematický vzorec, ktorý už pred viac ako šiestimi desaťročiami predpovedal presný deň, kedy ľudstvo narazí na svoj limit. Podľa štúdie publikovanej v prestížnom žurnále Science nás tento osud čaká už o niekoľko mesiacov.
Matematika verzus astrológia
Zatiaľ čo bulvárne titulky často recyklujú katastrofické vízie o vojnách a hladomore založené na pochybných výkladoch hviezd, vedecká obec sa na hrozbu zániku pozerá cez optiku tvrdých dát. V roku 1960 vyvolali Heinz von Förster a jeho kolegovia Patricia Mora a Lawrence W. Amiot obrovský rozruch. Zverejnili totiž prácu, ktorá nehovorila o „možnosti“, ale o matematickej nevyhnutnosti kolapsu.
Ich prognóza sa neopierala o postavenie planét, ale o demografické trendy, ktoré sami nazvali mrazivým termínom: „rovnica súdneho dňa“.
Fenomén exponenciálneho rastu: Keď sa čas kráti
Hlavným pilierom Försterovej teórie bol fakt, že populácia na našej planéte nerastie lineárne, ale exponenciálne. Vedci vtedy identifikovali znepokojivý vzorec: intervaly, počas ktorých sa počet obyvateľov Zeme zdvojnásobil, sa neustále skracovali.
Tento tím expertov sa pokúsil modelovať moment, kedy tento proces dosiahne svoj kritický bod – teda stav, kedy by sa čas potrebný na ďalšie zdvojnásobenie populácie teoreticky skrátil na čistú nulu. Výsledkom ich výpočtov bol konkrétny dátum: 13. november 2026.
Udusíme sa vlastným úspechom?
Autori štúdie sa opierali o myšlienky známeho anglického ekonóma a demografa Thomasa Roberta Malthusa. Ten už v 18. storočí varoval, že narastajúci blahobyt a technologický pokrok nevyhnutne vedú k populačnej explózii, ktorú zdroje planéty nedokážu dlhodobo uživiť.
Podľa Förstera by v onen kritický piatok v novembri 2026 ľudstvo dosiahlo bod, kedy by populácia začala smerovať k nekonečnu. V prenesenom význame by sme našu planétu jednoducho „prerástli“. Ich vízia nebola o dopade asteroidu, ale o stave, kedy by sme boli kvôli extrémnemu preľudneniu a nedostatku životného priestoru doslova „rozdrvení na smrť“.
Kde sa stala chyba? Faktor, ktorý rovnica nepoznala
Hoci sú výpočty z 60. rokov matematicky impozantné, dnešný pohľad odhaľuje ich zásadné slabiny. Försterova rovnica totiž fungovala v uzavretom systéme čistých čísiel, no ignorovala nevyspytateľnú komplexnosť reality:
- Prekvapivý pokles pôrodnosti: Vedci nepredpokladali, že tempo rastu populácie sa časom prirodzene spomalí. V mnohých moderných krajinách dnes namiesto populačnej explózie riešime skôr demografickú krízu a vyľudňovanie.
- Klimatické zmeny: Pôvodný model vôbec nepočítal s environmentálnymi faktormi, ktoré dnes vyháňajú milióny ľudí z oblastí, ktoré sa stávajú neobývateľnými (napr. subsaharská Afrika).
- Technologický paradox: Kým Förster videl v pokroku cestu do záhuby, moderná veda neustále hľadá spôsoby, ako limitované zdroje využívať efektívnejšie.
Napriek tomu, že sa 13. november 2026 pravdepodobne nezapíše do dejín ako posledný deň ľudstva, Försterovo varovanie zostáva dôležitým mementom o krehkosti rovnováhy medzi človekom a prírodou.
