Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen čelí rastúcemu politickému tlaku. V Európskom parlamente sa pripravuje iniciatíva, ktorá by mohla vyústiť až do hlasovania o vyslovení nedôvery. Na jej adresu sa pritom valí kritika z viacerých strán – nespokojnosť vyjadrujú nielen konzervatívci, ale aj socialisti a liberáli, ktorí ju doteraz podporovali, píše Financial Times
Podnet na zvolanie mimoriadnej schôdze predložil rumunský europoslanec Gheorghe Piperea z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), kam patrí aj česká Občianska demokratická strana (ODS) či talianska strana Bratia Talianska pod vedením premiérky Giorgie Meloniovej. Piperea tento týždeň oznámil, že už získal minimálne 72 podpisov potrebných na oficiálne otvorenie rokovania o možnom vyslovení nedôvery predsedníčke Komisie.
Kauza Pfizer opäť na pretrase
Hlavným dôvodom nespokojnosti je tzv. kauza Pfizergate, ktorá sa týka utajenej komunikácie medzi Ursulou von der Leyen a generálnym riaditeľom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom z roku 2021. Rokovania sa týkali nákupu vakcín proti ochoreniu COVID-19 pre krajiny Európskej únie.
Podľa kritikov sa von der Leyen v tejto veci vyhýba transparentnosti a odmieta zverejniť podrobnosti o dohodách, ktoré uzatvárala v mene celej EÚ. Práve to podnietilo novú vlnu kritiky naprieč politickým spektrom.
Na zosadenie chýba väčšina, no tlak rastie
Hoci reálna šanca na zosadenie predsedníčky Komisie je zatiaľ malá – na odvolanie je potrebné získať viac ako dve tretiny zo 720 europoslancov, teda minimálne 480 hlasov – samotná debata o nedôvere ukazuje, že jej pozícia slabne.
Znepokojivé je najmä to, že podľa Pipereu získal podporu aj od niektorých poslancov z Európskej ľudovej strany (EPP), kam patrí aj samotná von der Leyen. Situáciu komplikuje aj fakt, že podľa portálu Politico začína strácať podporu aj medzi liberálmi a socialistami, ktorí sú nespokojní s jej prístupom k zelenej politike a klimatickým záväzkom.
Socialisti varujú pred nedodržaním sľubov
Odstup od von der Leyen potvrdila aj europoslankyňa Laura Ballarín zo Španielska, ktorá pripomenula, že socialisti podporili súčasnú predsedníčku len na základe predvolebných sľubov.
„Ak tieto sľuby nebudú naplnené, môžeme prirodzene prehodnotiť našu podporu,“ uviedla Ballarín.
Prípad z minulosti ako varovanie
Aj keď pripravované hlasovanie nemusí automaticky znamenať koniec von der Leyenovej vo funkcii, podobné situácie z minulosti ukazujú, že tlak môže mať vážne následky. V roku 1999 čelil podobnému tlaku vtedajší predseda Európskej komisie Jacques Santer. Napriek tomu, že hlasovanie o nedôvere prežil, neustávajúca kritika ho napokon donútila odstúpiť.
Či podobný scenár čaká aj Ursulu von der Leyen, zatiaľ nie je jasné. Je však zrejmé, že politická podpora, na ktorej doteraz stavala, sa začína otriasať v základoch.