Svet sa 3. januára 2026 zobudil do novej geopolitickej reality. Po mesiacoch stupňujúceho sa napätia a námorných blokád vykonali Spojené štáty americké rozsiahlu operáciu v Caracase, ktorej výsledkom je zajatie venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho manželky Cilie Floresovej (foto: Ivan Korčok)
Kým časť sveta hovorí o konci autoritárskeho režimu, diplomati varujú pred nebezpečným precedensom v medzinárodnom práve.
Operácia „Southern Spear“ a pád Caracasu
Podľa oficiálnych vyhlásení Washingtonu bol zásah zameraný na potlačenie „narkoterorizmu“ a rozbitie drogových kartelov. Donald Trump prostredníctvom sociálnych sietí potvrdil, že Maduro je už mimo územia Venezuely a smeruje pred federálny súd v New Yorku. V samotnom Caracase bol vyhlásený výnimočný stav a tamojšia armáda hovorí o „hrubej vojenskej agresii“.
Kým ulice venezuelskej metropoly ovládli výbuchy a prelety stíhačiek, slovenská politická scéna reaguje na incident s dôrazom na medzinárodno-právnu stabilitu.
Dedičstvo krízy a otázka legitimity
Kritici Madurovho režimu dlhodobo poukazujú na katastrofálny stav krajiny, ktorá sa pod vedením Huga Cháveza a neskôr Nicolása Madura zmenila z prosperujúcej ekonomiky na štát v hlbokom rozklade.
Svoj postoj k situácii jasne vyjadrili aj zástupcovia opozičného hnutia Progresívne Slovensko, Ivan Korčok a Tomáš Valášek. Vo svojom stanovisku uviedli:
„Nicolás Maduro nebude nikomu chýbať. Je to nelegitímny prezident, ktorý nechával zabíjať politických oponentov a spolu so svojim mentorom Hugom Chávezom premenil jednu z najúspešnejších krajín Latinskej Ameriky v skrachovanú diktatúru. Milióny ľudí utiekli za ich vlád z Venezuely pred násilím a hladom.“
Medzinárodné právo ako spoločná kotva
Napriek ostrej kritike Madurových metód však slovenskí diplomati zdôrazňujú, že spôsob, akým sa menia režimy, musí byť v súlade s globálnymi pravidlami. Podľa PS je konzistentnosť v dodržiavaní Charty OSN kľúčová najmä v kontexte iných svetových konfliktov.
„Napriek týmto okolnostiam, štáty slobodného sveta musia trvať na dodržiavaní medzinárodného práva a konať v súlade s Chartou OSN. Platí to aj v tomto prípade, o to viac, keď na to naliehame pri ruskej agresii voči Ukrajine,“ dodávajú Korčok a Valášek v spoločnom vyhlásení.
Tento apel prichádza v čase, keď svetoví lídri diskutujú o tom, či je jednostranný vojenský zásah veľmoci na území suverénneho štátu ospravedlniteľný bojom proti kriminalite, alebo či ide o narušenie základných pilierov medzinárodného poriadku.
