Diplomatický maratón v pakistanskej metropole nepriniesol očakávaný prielom a napätie na Blízkom východe pretrváva. Americký viceprezident J. D. Vance po 21 hodinách intenzívnych rozhovorov opustil Islamabad s vyhlásením, že Irán odmietol pristúpiť na kľúčové bezpečnostné podmienky, zatiaľ čo Teherán označil požiadavky Washingtonu za prehnané.
V skratke
- Rokovania medzi USA a Iránom v pakistanskom Islamabade skončili v nedeľu ráno bez dosiahnutia dohody o trvalom mieri.
- Hlavným bodom sváru zostáva požiadavka Washingtonu na dlhodobý a overiteľný záväzok Teheránu nevyvíjať jadrové zbrane.
- Napriek diplomatickému neúspechu nateraz zostáva v platnosti dvojtýždňové prímerie, ktoré začalo platiť uplynulú stredu.
Prvé rokovania na najvyššej úrovni od roku 1979
Svet s napätím sledoval pakistanský Islamabad, kde sa odohralo historicky prvé stretnutie takto vysoko postavených predstaviteľov oboch krajín od islamskej revolúcie v roku 1979. Americkú delegáciu viedol viceprezident J. D. Vance, ktorého sprevádzali kľúčoví vyjednávači vrátane Jareda Kushnera a splnomocnenca Steva Witkoffa.
Na druhej strane stola sedeli predseda iránskeho parlamentu Mohammad Kalíbaf a minister zahraničných vecí Abbás Arakčí, posilnení o poradcov z radov veliteľov revolučných gárd, letectva a námorníctva. Napriek sprostredkovateľskému úsiliu Pakistanu sa však nepodarilo preklenúť hlbokú nedôveru medzi oboma mocnosťami.
Jadrový program ako neprekonateľná prekážka
Podľa vyjadrení viceprezidenta Vancea bol hlavným dôvodom krachu rokovaní neústupčivý postoj Iránu k jadrovej otázke. Spojené štáty požadovali jasné záruky, že krajina sa vzdá ambícií vlastniť jadrový arzenál nielen v najbližšej dobe, ale v trvalom horizonte.
„Otázka znie: Vidíme vôľu Iráncov k zásadnému záväzku nevyvíjať jadrovú zbraň nielen teraz, nielen o dva roky, ale dlhodobo? To sme zatiaľ nevideli,“ konštatoval Vance po rokovaní. Viceprezident zdôraznil, že ponuka USA bola „konečná a najlepšia“ a priebežne ju konzultoval priamo s prezidentom Donaldom Trumpom.
Zoznam nezhôd je širší než len jadrové zbrane
Diplomatický pat však nespôsobil len nukleárny program. Strany sa nedokázali zhodnúť na viacerých strategických bodoch, ktoré komplikujú stabilitu v regióne:
- Priechodnosť a bezpečnosť lodnej dopravy v Hormuzskom prielive.
- Otázka rozmrazenia iránskych aktív v zahraničí a zrušenie ekonomických sankcií.
- Úplné ukončenie vojnových operácií vrátane izraelských útokov na hnutie Hizballáh v Libanone.
Teherán prostredníctvom svojich zástupcov kontroval tvrdením, že za neúspechom stoja „nadmerné a nezákonné požiadavky“ Spojených štátov. Absenciu Izraela na rokovaniach vysvetlil hostiteľský Pakistan svojím postojom – krajina neuznáva existenciu Izraela a neudržiava s ním diplomatické styky.
