Prípad 29-ročného Eritrejčana menom Mahmúd I., ktorý v polovici januára krvavo zaútočil v predajni MediaMarkt, opäť otvára pálčivú otázku nemeckej migračnej politiky. Hoci ide o nebezpečného recidivistu s bohatým registrom trestov, nemecké úrady sú pri pokuse o jeho deportáciu bezmocné.
Krvavý kúpeľ v elektre
Udalosti zo 14. januára 2026 šokovali verejnosť v nemeckom Ulme. Mahmúd I. v priestoroch známeho obchodného domu bez varovania napadol nožom troch ľudí. Obeťami sa stali 25-ročný zamestnanec a jeho dvaja kolegovia vo veku 22 a 36 rokov. Útočníka musela pri úteku zastaviť polícia až streľbou, po ktorej skončil v putách.
Hoci od útoku uplynul viac ako mesiac, motív konania zostáva nejasný. Útočník od momentu zadržania s vyšetrovateľmi odmieta komunikovať.
Register trestov plný násilia
Podrobný pohľad na minulosť muža, ktorý priniesol denník Bild, odhaľuje profil mimoriadne nepredvídateľného agresora. Do Nemecka prišiel v roku 2017 a prakticky okamžite sa ocitol v hľadáčiku polície. Za distribúciu drog a ublíženie na zdraví si už v minulosti odsedel štyri roky.
Jeho brutalita sa naplno prejavila v auguste 2020 v azylovom dome v meste Neu-Ulm. Banálny konflikt – hnev z toho, že ho iný obyvateľ na dvore nepozdravil – vyústil do pokusu o vraždu. Obeť najskôr škrtil, kopal a nakoniec ju pobodal. Svoju agresivitu neskrýval ani vo väzbe, kde demoloval vybavenie cely vrátane vytrhnutia toalety a napádal súdnych úradníkov.
Podľa súdneho znalca uňho neboli zaznamenané „žiadne známky akútne psychotického prežitku“. Verdikt súdu vtedy hovoril jasne o „impulzívnych rysoch osobnosti“.
Patová situácia: Deportácia len na papieri
Hoci bádensko-württemberské ministerstvo pre migráciu potvrdilo, že Mahmúd I. by mal po odpykaní predchádzajúceho trestu (z ktorého bol prepustený len v decembri 2025) krajinu opustiť, realita naráža na diplomatický múr. Eritrea totiž systematicky odmieta prijímať svojich občanov, ktorí sú z iných krajín vyhostení nútene.
Africký štát akceptuje len tých, ktorí sa vracajú dobrovoľne, vybavia si potrebné doklady a zaplatia takzvanú „diasporskú daň“ – formu finančného pokánia za nelegálne opustenie vlasti.
Problém celého európskeho priestoru
Nemecko v tomto boji nie je osamotené. Podobnú situáciu rieši aj susedné Švajčiarsko. Tam tisíce Eritrejcov zostávajú v režime „strpnutia“, hoci ich žiadosti o azyl boli právoplatne zamietnuté. Švajčiarska vláda v reakcii na tento postoj dokonca Eritrei zastavila rozvojovú pomoc, no ani tento nátlak zatiaľ k zmene v návratovej politike neviedol.
