Sobotňajšie popoludnie, ktoré malo byť pre mnohých obyvateľov západného Slovenska časom oddychu, sa v sekunde zmenilo na dramatický zážitok.
Silné otrasy zeme, ktoré rozkývali lustre a vystrašili tisíce ľudí, neboli len ojedinelým výkyvom. Odborníci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) varujú, že zemská kôra v Podunajskej nížine zostáva nepokojná a seizmická aktivita môže v regióne doznievať ešte dlhé týždne, píše iMeteo
Šok v Podunajskej nížine: Otrasy pocítili aj v susedných štátoch
Epicentrum sobotňajšieho javu sa nachádzalo pri obci Rohovce v okrese Dunajská Streda. Magnitúda 4,3 zaradila toto zemetrasenie medzi tie najvýraznejšie, aké sme v strednej Európe v posledných rokoch zaznamenali. Vďaka relatívne malej hĺbke (hypocentru) sa seizmické vlny šírili mimoriadne efektívne.
Okrem Bratislavy hlásili otrasy aj obyvatelia Trnavy, Trenčína či Prievidze. Seizmografy však potvrdili, že chvenie prekročilo aj naše hranice – pocítili ho v Rakúsku, Maďarsku a v častiach Českej republiky. Mnohí svedkovia navyše opisovali desivý dunivý zvuk, ktorý predchádzal samotným otrasom a bol počuteľný až do vzdialenosti 30 kilometrov od epicentra.
Seizmológovia sú v pozore: Zaznamenali už 22 dotrasov
Situácia v okolí Rohoviec nie je ani po niekoľkých dňoch úplne stabilizovaná. Podľa najnovších údajov prístroje zachytili už 22 následných dotrasov. Tie sa síce pohybujú v nižších hodnotách magnitúdy (od 0,9 do 2,8), no potvrdzujú, že napätie v podzemí sa stále uvoľňuje.
Kristián Csicsay, vedúci oddelenia seizmológie SAV, zdôrazňuje výnimočnosť tejto udalosti:
„Ide na naše pomery o výnimočne silný jav, ktorý sa v rámci strednej Európy radí k významným udalostiam, hoci v seizmicky aktívnejších oblastiach ako Grécko či Taliansko sú takéto magnitúdy bežné.“
Odborníci zároveň upozorňujú, že hoci frekvencia otrasov by mala postupne klesať, obyvatelia by mali byť pripravení na možnosť ďalšieho citeľného dotrasu, ktorý sa môže objaviť v priebehu najbližších týždňov či mesiacov.
Prečo sa Slovensko trasie?
Hoci Slovensko nepatrí k svetovým ohniskám zemetrasení, akým je napríklad tichomorský „Ohnivý kruh“, naše územie rozhodne nie je imúnne. Pod povrchom sa nachádza zložitá sieť tektonických zlomov. Tie sú pod neustálym tlakom africkej litosférickej dosky, ktorá sa tlačí na euroázijskú, čím v horninách vzniká obrovské napätie.
Historicky najrizikovejšou zónou zostáva okolie Komárna. Práve tu sa v roku 1763 odohrala najväčšia katastrofa v našich dejinách, kedy zemetrasenie s odhadovanou magnitúdou cez 6,0 zničilo mesto a vyžiadalo si desiatky obetí. Aktuálne dianie v Podunajskej nížine tak opäť pripomína, že sila prírody je prítomná aj pod našimi nohami.
Aktuálne vedci spracovávajú údaje od viac ako 6 000 ľudí, ktorí vyplnili makroseizmický dotazník. Tieto dáta sú kľúčové pre presné určenie intenzity a pochopenie toho, ako sa energia zemetrasenia šírila slovenskými mestami.
