Politická diskusia v relácii Sobotné dialógy priniesla nečakane ostrú debatu o budúcnosti transatlantických vzťahov. Témou číslo jeden sa stali ambície amerického prezidenta Donalda Trumpa smerom k najväčšiemu ostrovu sveta – Grónsku.
Podľa opozičného poslanca Juraja Krúpu (SaS) a koaličného Mariána Kéryho (Smer-SD) by akýkoľvek pokus o nasilu vynútenú zmenu statusu tohto územia mohol znamenať definitívny rozpad bezpečnostnej architektúry, ako ju poznáme.
Najhorší scenár: Vojna a rozpad Aliancie
Svet sa ocitol v ére neistoty, ktorú poháňa populizmus a geopolitické napätie. Juraj Krúpa v diskusii neskrýval obavy z najčiernejšieho vývoja. Podľa neho by Slovensko aj Európa mali začať brať vážne možnosť ozbrojeného stretu.
„Žijeme v absolútne neistej dobe populizmu a dezinformácií a to znamená, že by sme sa mali začať pripravovať na najhorší scenár,“ vyjadril sa Krúpa.
Týmto scenárom je podľa neho priamy vojenský konflikt. Krúpa zdôraznil, že ak by došlo k anexii Grónska, proti ktorej by sa postavili európske mocnosti a členovia NATO ako Nemecko, Švédsko či Británia, znamenalo by to okamžitý zánik Severoatlantickej aliancie.
V tomto bode našiel prekvapivú zhodu s Mariánom Kérym, ktorý prípadnú anexiu označil za hrubé porušenie medzinárodného práva. Kéry však zároveň kritizoval súčasné smerovanie Aliancie.
„Prečo by mali európski členovia NATO sekundovať Spojeným štátom pri ich dobrodružných vojenských výpravách?“ pýta sa Marián Kéry.
Podľa poslanca Smeru by sa NATO malo vrátiť k svojim koreňom a fungovať výhradne ako obranný pakt, nie ako „svetový policajt“.
Európa v šachu? Ekonomické páky a politické rozbroje
Hoci sa často hovorí o vojenskej slabosti starého kontinentu, Juraj Krúpa upozornil na silný ekonomický tromf. Európa totiž drží obrovský objem amerických dlhopisov. Ak by sa ich EÚ rozhodla využiť ako nástroj nátlaku, dopady na americkú ekonomiku by boli drvivé. „Európa nie je taká bezradná, ako sa hovorí,“ podotkol poslanec SaS.
Naopak, Marián Kéry nešetril kritikou na adresu Bruselu. Smeruje ju najmä voči šéfke diplomacie Kaji Kallasovej a predsedníčke EK Ursule von der Leyenovej. Podľa neho silná Únia nevznikne cez ideológiu, ale cez tvrdú ochranu národných záujmov.
Slovensko medzi dvoma mlynmi: Agentúra alebo pragmatizmus?
Debata sa dotkla aj domácej politiky a obviňovania z nálepkovania. Juraj Krúpa upozornil na paradox: kým koalícia často opozíciu označuje za „amerických agentov“, práve vlády Smeru urobili strategické rozhodnutia, ktoré nás k USA pripútali na desaťročia.
Ako príklady uviedol:
- Nákup stíhačiek F-16 v hodnote viac ako dve miliardy eur.
- Plánovanú výstavbu atómovej elektrárne (odhad 15 – 20 mld. eur), ktorá Slovensko previaže s americkými technológiami na ďalších 60 až 80 rokov.
Kéry oponoval tým, že Smer bude kritizovať porušovanie medzinárodného práva bez ohľadu na to, kto je agresorom – či už ide o USA, Rusko alebo Čínu. Zároveň odmietol tvrdenia o medzinárodnej izolácii premiéra Roberta Fica, čo ilustroval jeho plánovanou cestou do Bieleho domu.
