Astronómovia prepisujú učebnice kozmológie. To, čo sa spočiatku javilo ako ďalší z mnohých záhadných signálov z hlbín vesmíru, sa ukázalo byť prelomovým objavom.
Záblesk gama žiarenia, ktorý pred časom zachytili satelity, k nám putoval neuveriteľných 13 miliárd rokov. Vďaka unikátnym schopnostiam Teleskopu Jamesa Webba (JWST) dnes vieme, že tento signál nebol len náhodným šumom, ale ozvenou gigantickej explózie jednej z prvých hviezd.
Záhadný signál zo vzdialenej minulosti
Všetko sa začalo 14. marca minulého roka, keď prístroje na obežnej dráhe zaznamenali intenzívny, približne desaťsekundový impulz gama žiarenia. Tieto javy, známe pod skratkou GRB (Gamma-Ray Bursts), sú zvyčajne spojené s tými najbrutálnejšími udalosťami vo vesmíre, ako je kolaps masívnych hviezd.
Až podrobná analýza dát z Webbovho teleskopu však potvrdila prekvapivú skutočnosť: svetlo pochádza z explózie najstaršej doposiaľ zaznamenanej supernovy. „Iba Webbov teleskop dokázal priamo ukázať, že toto svetlo pochádza zo supernovy – kolabujúcej hmotnej hviezdy,“ uviedol v oficiálnom vyhlásení NASA Andrew Levan z holandskej Radboudovej univerzity, hlavný autor štúdie.
Posolstvo zo starovekého vesmíru
Vzdialenosť, ktorú musel tento signál prekonať, vyráža dych. Zdroj sa nachádza približne 13 miliárd svetelných rokov od Zeme. Keďže svetlo potrebuje čas na prekonanie týchto priepastných vzdialeností, astronómovia sa v podstate pozerajú hlboko do minulosti. Táto konkrétna supernova vybuchla v čase, keď mal vesmír iba 730 miliónov rokov (čo je v kozmickom meradle len okamih po Veľkom tresku).
Profesor Levan pre Daily Mail zdôraznil výnimočnosť tohto momentu: „Za posledných 50 rokov bolo detegovaných len niekoľko gama zábleskov z prvej miliardy rokov vesmíru. Táto konkrétna udalosť je veľmi vzácna a veľmi vzrušujúca.“
Prekvapenie pre vedcov: Prvé hviezdy neboli iné
Tento objav prináša dôležité zistenie, ktoré nabúrava doterajšie vedecké teórie. Dlho sa predpokladalo, že rané hviezdy po Veľkom tresku boli výrazne odlišné od tých súčasných – mali byť menej jasné, s kratšou životnosťou a chudobnejším chemickým zložením.
Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Astronomy & Astrophysics však tieto predpoklady vyvracia. Ukázalo sa, že staroveká supernova vykazovala rovnakú jasnosť a radiačné charakteristiky ako hviezdy, ktoré explodovali o miliardy rokov neskôr. „Webbov teleskop ukázal, že táto supernova vyzerá presne ako moderné supernovy,“ konštatoval Nial Tanvir, profesor na Univerzite v Leicesteri.
Tento fakt naznačuje, že evolúcia hviezd prebiehala oveľa rýchlejšie, než sme si mysleli, a že už v ranom vesmíre existovali podmienky veľmi podobné tým dnešným.
