Jeseň je obdobím, keď sa záhony postupne vyprázdňujú a zber úrody sa končí. Aj keď by sa mohlo zdať, že pôda teraz potrebuje iba odpočinok, v skutočnosti je ideálny čas postarať sa o ňu. Ak ju necháme bez zásahu, na jar nás čaká viac práce a úroda môže byť slabšia.
Po intenzívnom pestovaní býva pôda ochudobnená o živiny, často je zhutnená a kyslejšia. Jesenná starostlivosť preto spočíva v doplnení živín, odstránení zvyškov rastlín a vytvorení podmienok, ktoré pomôžu budúcim plodinám rásť zdravšie a silnejšie.
Prečo pôdu nezanedbať
Ponechané korene či zvyšky rastlín môžu byť zdrojom chorôb a škodcov. Okrem toho chudobná a vyčerpaná pôda neposkytuje dostatok živín pre novú úrodu. Pravidelná jesenná príprava preto nie je len odporúčanie, ale kľúčová investícia do budúcich zberov.
Jesenná príprava pôdy krok za krokom
- Odstránenie rastlinných zvyškov – buriny, suché listy a stonky. Ak sú napadnuté chorobami, radšej ich nespálime alebo zlikvidujeme, než by sme ich dávali na kompost.
- Kontrola pH pôdy – pri hodnote pod 5,5 je potrebné vápnenie. Tento krok sa robí zvyčajne raz za 3–4 roky.
- Prekopanie pôdy – jesenné rýľovanie je hlbšie než jarné, pôdu prevzdušní a zbaví koreňov burín. Pri ťažkej pôde sa oplatí pridať piesok alebo odrazený rašelinný substrát.
- Zelené hnojenie – výsev rastlín na neskorý poplon, ako je ozimná raž, repka či vikoviny, prirodzene doplní živiny.
- Organické hnojivá – kompost alebo vyzretý hnoj obohatia pôdu o humus a zlepšia jej štruktúru.
👉 Dôležité je nezabudnúť, že medzi vápnením a hnojením treba dodržať aspoň mesiac odstupu.
Najvhodnejšie hnojivá na jeseň
Minerálne hnojivá pôsobia rýchlo, no nezlepšujú kvalitu pôdy. Oveľa lepším riešením sú organické hnojivá, ktoré prinášajú dlhodobý efekt a sú šetrné k prírode.
Na jeseň môžete použiť:
- vyzretý kompost,
- kompostovaný alebo granulovaný maštaľný hnoj,
- rastliny na zelené hnojenie (ozimná raž, repka, vikoviny),
- jesenné viaczložkové minerálne hnojivá.
FAQ – najčastejšie otázky
Prečo je dôležité pôdu na jeseň prekopávať?
Pretože sa uvoľní a prevzdušní, čo podporí prirodzené procesy v pôde a zlepší jej úrodnosť.
Ktoré plodiny neznesú čerstvý hnoj?
Medzi ne patria najmä mrkva, cvikla, hrach, bôb, fazuľa a reďkovka.
Čím vápniť kyslú pôdu?
Použiť môžete dolomitický vápenec, mletý vápenec alebo pálené vápno.
Ako často hnojiť pôdu hnojom?
Ťažšie pôdy raz za 4 roky, ľahšie pôdy každé 2–3 roky.
