Február je v záhrade mesiacom ticha, no pre skúseného záhradkára je to čas prípravy na tú najväčšiu explóziu života. Ak kúrite drevom, možno práve v týchto dňoch vynášate von vedrá plné sivého popola (foto: plenum.sk)
Zadržte! Nevyhadzujte ho do smetiaka. Naši starí rodičia dobre vedeli, že v popole sa ukrýva „biele zlato“, ktoré vašim stromom a pôde dodá presne to, čo po zime potrebujú.
Keď sa prejdete po slovenských dedinách koncom zimy, neraz uvidíte na snehovom poprašku sivé mapy okolo kmeňov jabloní či sliviek. Nie je to neporiadok, ale premyslená taktika. Drevný popol je totiž jeden z najlepších a najdostupnejších prírodných hnojív, aké kedy človek objavil.
Prečo to vedeli už naši predkovia?
Naši starí rodičia nepotrebovali chemické tabuľky, aby videli rozdiel. Popol z bukového alebo dubového dreva sypali ku koreňom ovocných stromov a na hriadky, kde plánovali sadiť cesnak či cibuľu. Vedeli, že pôda po zime býva „unavená“ a kyslá. Popol ju dokázal „osladiť“ a stromy po ňom mali pevnejšie plody a menej chorôb. Bola to prirodzená recyklácia – to, čo zo zeme vyrástlo ako strom, sa do nej v podobe minerálov opäť vrátilo.
Čo hovorí veda? Štúdia z Oregonu potvrdzuje tradíciu
To, čo naši predkovia robili intuitívne, dnes potvrdzujú aj moderné výskumy. Podľa Lindy Brewer, odborníčky na pôdu z Oregon State University, obsahuje drevný popol až 13 zo 16 základných živín, ktoré rastliny potrebujú pre svoj rast.
V novej štúdii o využití popola Brewer vysvetľuje, že hoci sa pri horení stráca dusík a síra, v popole zostáva koncentrovaný vápnik, draslík a horčík, spolu s dôležitými stopovými prvkami. Tieto látky fungujú ako prirodzené vápnenie, ktoré zvyšuje pH pôdy a neutralizuje jej kyslosť.
Rada starého záhradkára: Ako na to správne?
„Popol nie je len tak hocijaký prach, je to sila, s ktorou treba narábať s rozumom,“ hovorí pán Jozef, dlhoročný záhradkár z Liptova. Tu sú jeho rady, ako ho aplikovať práve teraz, vo februári:
- Len čisté drevo: Používajte výhradne popol z čistého dreva. Nikdy nesypte do záhrady popol z brikiet, lakovaného dreva, časopisov alebo nebodaj odpadu. To by ste si pôdu skôr otrávili.
- Preosejte ho: Skôr než pôjdete do záhrady, popol preosejte cez staré sito alebo pletivo. Odstráňte veľké kusy uhlíkov.
- Pozor na vietor: Vo februári vie byť veterno. Popol sypte vždy k zemi, ideálne na vlhkú pôdu alebo zvyšky snehu, aby ho neodfúklo susedovi.
- Kto ho miluje a kto nie? Výborne padne ovocným stromom (jablone, hrušky), bobuľovinám (okrem čučoriedok!), cibuli, cesnaku a pažítke. Naopak, nikdy ho nedávajte k čučoriedkam, rododendronom či azalkám – tie milujú kyslú pôdu a popol by ich doslova zabil.
Pozor na dávkovanie: Menej je niekedy viac
Aj tu platí staré známe – všetkého veľa škodí. Americká štúdia varuje, že príliš veľa popola môže pôdu „sterilizovať“ alebo príliš zvýšiť pH, čo rastlinám znemožní prijímať iné živiny.
Zlaté pravidlo znie: Neaplikujte viac ako 500 g až 1 kg popola na 10 m² plochy za rok. Ak máte popola nadbytok, nesypte ho na jednu kopu, ale radšej ho po troškách pridávajte do kompostu (maximálne 2 – 3 % objemu), kde pomôže rozkladu.
Prečo začať už teraz?
Február je ideálny preto, lebo živiny v popole (najmä draslík) sú rozpustné vo vode. Jarné dažde a topiaci sa sneh ich pomaly spláchnu priamo ku koreňom, kde budú pripravené v momente, keď sa stromy začnú prebúdzať k životu.
Vráťme sa k tejto jednoduchej, ekologickej a lacnej metóde našich predkov. Vaša záhrada sa vám v lete odmení zdravšou úrodou a vy budete mať dobrý pocit, že nič z vášho krbu nevyšlo nazmar.
