Nemecká politická scéna stojí na prahu búrlivej diskusie. Len krátko po nástupe do úradu čelí kabinet kancelára Friedricha Merza (CDU) ostrej kritike za legislatívny balík, ktorý predložila sociálnodemokratická ministerka spravodlivosti Stefanie Hubigová (SPD).
Návrh, zverejnený v samom závere roka 2025, obsahuje opatrenia, ktoré by mohli zásadným spôsobom prekresliť demokratickú súťaž v krajine.
Skrytý paragraf v tieni ochrany záchranárov
Hoci je nový balík trestných zákonov prezentovaný najmä ako nástroj na lepšiu ochranu policajtov a záchranárov – čo je téma, ktorá rezonuje najmä v súvislosti s očakávanými nepokojmi počas silvestrovských osláv – v jeho vnútri sa nachádza kontroverzná zmena. Podľa informácií nemeckých médií by nová legislatíva umožnila súdom odobrať pasívne volebné právo osobám usvedčeným z takzvaného „podnecovania k nenávisti“.
Právni experti aj politickí komentátori upozorňujú, že definície nenávistných prejavov sú v nemeckom práve značne vágne. To vyvoláva obavy, či sa zákon nestane nástrojom na potláčanie slobody slova a elimináciu nepohodlných názorov.
Útok na opozíciu?
Podľa komentátora Christiana Ratha z denníka Tageszeitung (TAZ) je novela jasne zacielená na oslabenie opozičnej strany AfD. Ak by bol politik odsúdený za podnecovanie k nenávisti na trest odňatia slobody v dĺžke aspoň šesť mesiacov, súd by mu mohol na päť rokov zakázať výkon verejnej funkcie. V praxi by to znamenalo, že kľúčoví predstavitelia opozície by sa jednoducho nemohli objaviť na volebných lístkoch.
K situácii sa pre list Die Welt ostro vyjadril aj Stephan Brandner, podpredseda AfD:
„Manéver spolková vlády je viac než priehľadný. Snaha chrániť ‚našu demokraciu‘ za prázdnou frázou je zbytočným sprísňovaním zákona a frontálnym útokom na opozíciu. Pre tých, ktorí sú pri moci, bude jednoduché zneužívať nepohodlné názory na to, aby politických oponentov urobili nezvoliteľnými. Štát, ovládaný etablovanými stranami, nakoniec rozhoduje o tom, kto sa vôbec môže objaviť na volebnom lístku. To je nehodné demokracie, úplne neprijateľné a nebezpečné.“
Prísnejšie tresty a ochrana „spoločného dobra“
Návrh ministerky Hubigovej nekončí len pri obmedzení volebného práva. Počíta sa aj so zvýšením hornej hranice trestov za nenávistné prejavy z troch na päť rokov. Ministerka argumentuje, že cieľom je posilniť postavenie politických činiteľov voči vyhrážkam a násiliu. Kritici však namietajú, že pod tento pojem sa dá ľahko schovať aj bežná, hoci ostrá kritika vládnej moci zo strany verejnosti.
Súdna moc by po novom mala brať do úvahy aj to, či čin nenarušil „činnosť slúžiacu spoločnému dobru“. Hubigová opatrenia odôvodňuje snahou zabrániť strate prestíže zastupiteľských zborov, ak by v nich sedeli odsúdení páchatelia. Ako však poznamenáva denník TAZ, tento krok sa pravdepodobne obráti proti vláde a ešte viac oslabí dôveru v demokratický systém Spolkovej republiky.
