Nemecká vláda dnes schválila nový legislatívny návrh, ktorý má zásadne urýchliť procesy nákupu vojenskej výzbroje, výstroje a výstavby vojenských zariadení.
Tento krok je reakciou na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Európe, najmä kvôli hrozbe zo strany Ruska.
Podľa ministra obrany Borisa Pistoriusa ide o nevyhnutnosť – ak chce Nemecko udržať bezpečnosť svojich občanov, musí byť schopné rýchlejšie reagovať na vojenské potreby.
„Ak poskytujeme armáde viac financií, musíme zabezpečiť, aby ich mohla efektívne využiť. Cieľom je urýchliť nákupy a zabezpečiť tým bezpečnosť Nemecka,“ uviedol Pistorius na dnešnej tlačovej konferencii.
Cieľom je silnejší Bundeswehr
Návrh zákona, ktorý musí ešte prejsť parlamentom, obsahuje množstvo zmien v súvislosti s verejnými zakázkami, ktoré sa týkajú armády. Okrem zjednodušenia procesu verejných obstarávaní sa plánuje aj častejšie a rýchlejšie priamé zadávanie objednávok. Týmto spôsobom chce vláda zabezpečiť, aby sa armáda mohla rýchlo vybaviť moderným vojenským materiálom.
„Potrebujeme viac vojenského vybavenia a musíme ho získať oveľa rýchlejšie, aby sme mohli efektívne reagovať na aktuálne bezpečnostné výzvy,“ vyjadrila sa Katherina Reicheová, ministerka hospodárstva.
Ochrana životného prostredia a byrokracia ustúpia
Nový zákon okrem iného prinesie aj úľavy v oblasti ochrany životného prostredia. V prípade výstavby vojenských objektov, ako sú kasárne, sa budú môcť niektoré prísne environmentálne normy obchádzať, aby sa proces výstavby urýchlil. Tento krok je súčasťou širšej snahy o zníženie byrokratickej záťaže, ktorá podľa predstaviteľov vlády doteraz bránila rýchlemu rozvoju armády.
Stefan Kornelius, hovorca nemeckej vlády, zdôraznil, že tento nový prístup prispeje k obmedzeniu byrokracie a umožní efektívnejšie využívanie verejných prostriedkov na obranné výdavky.
Reforma obrany a dlhová brzda
Jedným z dôležitých aspektov tohto plánu je aj reforma dlhových pravidiel v krajine. Nemecko plánuje postupne zvyšovať výdavky na obranu až na 3,5 % HDP do roku 2029. Tento nárast bude zabezpečený prostredníctvom pôžičiek na medzinárodných finančných trhoch, pričom už tento rok by výdavky na obranu mali dosiahnuť 2,4 % HDP.
Táto politika je v súlade s rozhodnutím členských štátov Severoatlantickej aliancie, ktoré na konci júna dohodli zvýšenie výdavkov na obranu. Podľa tejto dohody by 3,5 % HDP malo ísť priamo na armádu, pričom ďalších 1,5 % bude určených na širšie výdavky súvisiace s národnou bezpečnosťou, ako sú kybernetická bezpečnosť či výstavba infraštruktúry.
