Nemecké mestá a obce zažívajú jednu z najťažších finančných kríz od znovuzjednotenia krajiny. V Severnom Porýní-Vestfálsku dokáže predložiť vyrovnaný rozpočet iba desať z celkovo 396 samospráv. Ostatné sa prepadávajú do obrovských deficitov, ktoré majú tento rok dosiahnuť až 30 miliárd eur – najviac za posledné dekády.
Náklady rastú, príjmy klesajú
Za dramatickou situáciou stojí najmä prudký nárast sociálnych výdavkov, rast platov vo verejnom sektore a nové povinnosti, ktoré federálna vláda presúva na mestá bez dostatočného financovania. Ide napríklad o povinnosť zabezpečiť celodennú starostlivosť pre deti na základných školách už od budúceho roka.
Starosta Essenu Thomas Kufen (CDU) otvorene upozorňuje na hrozbu kolapsu: „Musíme začať konať, inak sa zo sociálneho štátu môže stať sociálny prípad,“ varuje. Essen mal mať tento rok takmer vyrovnaný rozpočet a len mierne zadlženie vo výške 1,7 milióna eur. Realita je však úplne iná: „Ale namiesto mierneho zvýšenia o 1,7 milióna eur máme momentálne deficit 123 miliónov eur,“ dodáva.
Mestá nevedia splniť nové povinnosti
S problémami bojujú aj menšie obce. Na hranu kapacít naráža aj obec Heeseberg. Jej starosta Philipp Ralphs opisuje situáciu bez servítky:
„Vôbec netušíme, ako to zabezpečíme. Nemáme žiadne priestory. Momentálne sa vieme postarať maximálne o dvadsať detí, no pre viac než 120 detí priestory neexistujú.“
Potrebná prestavba školy by stála 15 miliónov eur – sumu, ktorú obec nemá šancu získať.
Podľa údajov magazínu Focus stúpli výdavky na sociálne dávky o 12 %, personálne náklady o 9 % a náklady na starostlivosť o deti a mládež až o 17 %. K tomu sa pridávajú aj výrazné výdavky na integráciu, vyššie o 14 %. Slabnúca ekonomika zároveň spôsobila pokles príjmov miest.
Prezident Združenia nemeckých miest a starosta Münsteru Markus Lewe upozorňuje, že samosprávy sú preťažené:
„Peniaze nám odtekajú cez sociálne výdavky, ktoré nemáme možnosť ovplyvniť. Federálna vláda na nás presúva povinnosti, ktoré nie sú finančne kryté. Spolu s nižšími príjmami to vedie k absolútnemu preťaženiu mestských rozpočtov.“
Dlhy rastú naprieč celým Nemeckom
V Bádensku-Württembersku patria medzi najzadlženejšie mestá Mannheim, Karlsruhe a Stuttgart, kde dlhy prekročili 5,8 miliardy eur. Hoci federálna vláda schválila masívny investičný balík na najbližších 12 rokov, ktorý má podporiť aj rekonštrukcie ciest, škôl či energetickej infraštruktúry, starostovia zostávajú skeptickí.
Essen má z balíka v priebehu rokov získať 335 miliónov eur, čo znie ako veľkorysá pomoc. Podľa Kufena je to len zdanlivé:
„Ak budeme mať šťastie, vystačí to pri dnešných stavebných cenách na dve a pol školy.“
Podľa neho ani tento balík nerieši skutočnú podstatu problému.
Hrozba pre obyvateľov: ohrozené základné služby
Kríza môže zasiahnuť každodenný život obyvateľov. Práve na lokálnej úrovni ľudia najrýchlejšie pocítia, či štát funguje.
Ako zdôrazňuje Kufen:
„Či štát funguje, občania zistia vo chvíli, keď bude mať ich dieťa miesto v škôlke a keď bude v noci svietiť pouličné osvetlenie. A ak ľudia, ktorí platia dane, zistia, že nič z toho nefunguje, vznikne veľmi nebezpečná situácia.“
