Globálne menové rezervy sa prepisujú. Podľa najnovšieho prieskumu World Gold Council (WGC) plánuje až 76 % centrálnych bánk v najbližších piatich rokoch ďalej zvyšovať podiel zlata, zatiaľ čo 73 % očakáva úbytok amerického dolára. Rekordná cena žltého kovu, geopolitické riziká a obavy zo sankcií robia z drahého kovu znovu strategické aktívum.
„Centrálne banky v každom z posledných troch rokov akumulovali viac než 1 000 ton zlata, čo predstavuje prudký nárast z priemerných 400 až 500 ton v predchádzajúcom desaťročí. Toto výrazné zrýchlenie akumulácie sa odohralo na pozadí geopolitickej a ekonomickej neistoty,“ uvádza WGC.
Prieskum prebehol od 25. februára do 20. mája a zapojilo sa 73 centrálnych bánk z celého sveta. Výsledky potvrdzujú, že hlad po zlate zostáva tretí rok po sebe nad úrovňou tisíc ton.
Zlato prepisuje cenové rekordy
V apríli sa cena zlata vyšplhala na rekordných 3 500,05 USD za trojskú uncu (≈ 75 000 Kč), čo je približne 95 % nárast od februára 2022 – okamihu, keď Rusko napadlo Ukrajinu. Analytici zdraženie pripisujú kombinácii geopolitického napätia, rastúcej inflácie a neistoty okolo obchodnej politiky bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
Odolnosť voči sankciám láka
„Po ruskej invázii na Ukrajinu a zmrazení časti ruských devízových rezerv si viaceré krajiny uvedomili, že aktíva denominované v dolároch či eurách nie sú nedotknuteľné. Naopak, zlato nemožno sankcionovať ani zmraziť – nejde totiž o záväzok voči inej inštitúcii,“ vysvetľuje hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
Hoci zlato nenesie úrok a jeho skladovanie je nákladné, pre mnohé štáty predstavuje najspoľahlivejšiu poistku proti sankciám či kolísaniu kurzov.
Najväčší kupci: Čína, India, Turecko, Poľsko
„K rekordnému dopytu najviac prispeli krajiny ako Čína, India, Turecko či Poľsko,“ upresňuje Kovanda. Spoločným menovateľom je snaha diverzifikovať rezervy a znížiť závislosť od dolára.
