Švédsko podniklo krok, ktorý krajina nezažila od začiatku 90. rokov. Všetky kľúčové štátne inštitúcie – vláda, parlament aj armáda – sa spojili v rozsiahlej simulácii vojnového konfliktu.
Cieľ bol jediný: zistiť, ako by štát obstál v najvážnejšej kríze a či jeho demokratické procesy dokážu fungovať aj pod extrémnym tlakom.
Zapojila sa vláda, parlament aj kráľovská rodina
Na strategickom cvičení nechýbal premiér Ulf Kristersson, ministri, predseda parlamentu, poslanci z vojnového výboru ani najvyšší predstavitelia ozbrojených síl. Symbolickú podporu vyjadrili aj kráľ Karol XVI. Gustaf a korunná princezná Viktória.
Premiér Kristersson zdôraznil dôležitosť postupného budovania odolnosti:
„Krok za krokom, cvičenie za cvičením posilňujeme obranyschopnosť a odolnosť krajiny.“
Predseda parlamentu Andreas Norlén upozornil, že fungujúce demokratické procesy musia pretrvať aj v čase napätia:
„Je dôležité, aby naše ústredné demokratické procesy naďalej fungovali aj v náročných situáciách.“
Dôvodom sú meniace sa bezpečnostné podmienky
Podľa premiéra vládu k cvičeniu viedli „vážne zmeny v bezpečnostnej politike vo Švédsku a v jeho bezprostrednom okolí“. Účastníci analyzovali fiktívnu krízovú situáciu, hľadali zásadné opatrenia potrebné na udržanie bezpečnosti a preverovali spoluprácu medzi jednotlivými inštitúciami.
Hoci Švédsko – dnes už ako členský štát NATO – nešpecifikovalo hypotetickú krajinu, z ktorej by útok mohol prísť, tamojšie tajné služby majú jasno. Najväčšou hrozbou je podľa nich aktuálne Rusko, ktoré pokračuje vo vojne na Ukrajine, informoval portál The Straits Times.
