Mnoho slovenských domácností ich považuje za symbol vyššieho hygienického štandardu a komfortu. Vlhčené utierky či špeciálny vlhčený toaletný papier sa stali bežnou súčasťou našich kúpeľní, najmä v rodinách s malými deťmi.
Avšak to, čo sa v momente spláchnutia zdá ako praktické a rýchle riešenie, sa o pár metrov ďalej mení na nočnú moru vodárov. Odborníci varujú: tento zlozvyk nás všetkých stojí nemalé peniaze a priamo ohrozuje funkčnosť kanalizačnej siete.
Pasca ukrytá v marketingu
Na prvý pohľad pôsobia jemne a neškodne. Mnohí výrobcovia ich navyše označujú lákavými prívlastkami ako „biodegradovateľné“ alebo „vhodné na splachovanie“. Realita v čističkách odpadových vôd je však diametrálne odlišná. Kým klasický toaletný papier sa vo vode rozmočí v priebehu niekoľkých sekúnd, vlhčené utierky zostávajú v systéme prakticky v nezmenenom stave.
Pracovníci vodární, ktorí bojujú s podobným náporom odpadu ako naše slovenské mestá, poukazujú na alarmujúcu skutočnosť: „Mokré hygienické vreckovky, bežne používané v mnohých domácnostiach, nanešťastie často končia v kanalizácii,“ uvádzajú vo svojom osvetovom materiáli. Tieto utierky následne putujú sieťou až do čističky, kde ich musia zamestnanci manuálne alebo mechanicky odstraňovať z jemných hrabíc a dopravníkov. Nejde o ojedinelý jav – mesačne takto z potrubí vylovia desiatky ton materiálu, ktorý tam nemá čo hľadať.
Experiment, ktorý šokoval aj odborníkov
Hlavný problém nespočíva len v obrovskom množstve tohto odpadu, ale predovšetkým v jeho zložení. Na rozdiel od čistej celulózy obsahujú vlhčené utierky syntetické vlákna, ako sú polyester či polypropylén. Tie sa vo vode nerozpúšťajú. Práve naopak – v potrubí sa krútia do pevných, húževnatých zväzkov, ktoré následne upchávajú čerpadlá a spôsobujú nákladné havárie.
Dôkazom je aj extrémny experiment z poľského mesta Kościan, ktorý rezonuje v celom stredoeurópskom regióne. Tamojší vodári sledovali vzorky „splachovateľného“ vlhčeného papiera dlhé štyri roky. Výsledok bol šokujúci. „Prakticky sa s nimi nič nestalo,“ priznali pracovníci v príspevku na sociálnej sieti. Materiál sa od roku 2019 nerozpadol, nezmenil štruktúru a ani sa nerozpustil. V praxi to znamená, že takéto odpady môžu v kanalizácii vytvárať bariéry nie mesiace, ale celé roky.
Toaleta nie je odpadkový kôš
Štatistiky z veľkých miest odhaľujú nelichotivú disciplínu obyvateľov. Len v prvej polovici roku 2023 sa z kanalizačnej siete vo Varšave denne odstraňovalo v priemere 15 ton odpadu. Okrem vlhčených utierok, ktoré do misy pravidelne hádže každý štvrtý človek, končia v potrubí aj ďalšie nevhodné predmety:
- Zvyšky jedla a použité tuky, ktoré v rúrach tuhnú ako betón.
- Vatové tyčinky a hygienické vložky, ktoré pôsobia ako „kotvy“ pre ďalšie nečistoty.
- Jednorazové rukavice a kúsky plastových obalov.
Zarážajúce je, že väčšina ľudí o zákaze vie, no napriek tomu volí cestu pohodlnosti. Dôsledky sa však skôr či neskôr vrátia v podobe upchatých domových rozvodov, vytopených pivníc a neustále sa zvyšujúcich nákladov na údržbu infraštruktúry. Tieto opravy nakoniec zaplatíme my všetci v cenách za stočné.
Odkaz vodárov je preto jednoznačný: Do toalety patrí výhradne bežný toaletný papier a splašky. Všetko ostatné, bez ohľadu na marketingové sľuby o ekológii na obale, patrí do komunálneho odpadu.
