Napätý summit Európskej únie v Bruseli vyvolal ostrú reakciu maďarského premiéra Viktor Orbán. Rokovania, ktoré sa konali za zatvorenými dverami, podľa neho neboli bežnou politickou diskusiou, ale rozhodujúcim momentom, ktorý môže zásadne zmeniť smerovanie celej Únie.
Európsku radu označil za „vojnovú radu“ a varoval, že prijaté rozhodnutia môžu viesť k ďalšej eskalácii konfliktu.
Summit v atmosfére vojny, nie diplomacie
„Európska rada sa včera zišla za mimoriadne napätých okolností a riešila tú najťažšiu otázku, akú si možno predstaviť. V skutočnosti to nebola politická konzultácia – bola to vojnová rada,“ vyhlásil Orbán na takmer hodinovej tlačovej konferencii po skončení summitu.
Podľa jeho slov sa väčšina vystúpení členských štátov netýkala hľadania mieru, ale porážky Ruska. „Deväťdesiat percent príspevkov bolo o tom, ako môžeme poraziť Rusko. Nie o tom, ako môžu Ukrajinci vyhrať, ale ako ho porazíme my. Zvyšných desať percent patrilo Čechom, Slovákom a Maďarom, ktorí hovorili o mieri. To je aj naša pozícia,“ opísal priebeh rokovaní.
Zmrazené ruské aktíva ako hranica, ktorú EÚ nesmie prekročiť
Jednou z najkontroverznejších tém summitu bola možná konfiskácia zmrazených ruských aktív v hodnote približne 210 až 230 miliárd eur, ktoré by mali slúžiť na financovanie Ukrajiny. Orbán varoval, že takýto krok by z Európskej únie urobil priamu stranu vojenského konfliktu.
„Ak tretia strana vo vojne vezme peniaze jednej bojujúcej strane a odovzdá ich druhej, nejde o finančnú pomoc. To je vyhlásenie vojny,“ zdôraznil. Zároveň upozornil, že Maďarsko má významné devízové rezervy uložené v západných finančných inštitúciách a v prípade vytvorenia takéhoto precedensu by Budapešť musela zvážiť ich presun. Túto možnosť naznačil aj hovorca vlády Zoltán Kovács.
Belgický premiér zastavil plán, Orbán hovorí o politickej odvahe
Plán na využitie zmrazených ruských aktív napokon stroskotal na postoji belgického premiéra Bart De Wever. Ten odmietol podstúpiť riziko, že by Belgicko mohlo čeliť žalobe zo strany Ruska a následne prehrať medzinárodný súdny spor, čo by krajinu vystavilo hrozbe bankrotu.
Orbán jeho postoj verejne ocenil a označil ho za moment politickej odvahy. Zároveň pripísal De Weverovi zásluhy za zablokovanie návrhu, ktorý presadzovali najmä nemecký kancelár Friedrich Merz a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.
„Vojnová pôžička“ a dlh pre budúce generácie
Hoci plán s ruskými aktívami neprešiel, summit napokon schválil iné riešenie – pôžičku Európskej únie Ukrajine vo výške 90 miliárd eur, financovanú z pôžičiek na finančných trhoch. Orbán tento krok označil za „vojnovú pôžičku“ a varoval pred jej dlhodobými dôsledkami.
„Keď sa ukáže, že Ukrajina nebude schopná splácať a Európska únia bude musieť zasiahnuť, budú to členské štáty, ktoré zaplatia istinu aj úroky. My sa na tom nezúčastníme,“ vyhlásil. Dodal, že ide o dlhodobý záväzok, ktorý by museli splácať budúce generácie. „To, čo sa tu deje, je zadlžovanie budúcnosti Európy – našich detí a vnúčat,“ povedal. K pôžičke sa okrem Maďarska nepripojili ani Česká republika a Slovensko.
Peniaze ako nový motor vojny
Podľa Orbána týmto rozhodnutím Európska únia vstúpila do nebezpečnej fázy. „Tí, ktorí schválili túto vojnovú pôžičku, nasmerovali Úniu na kurz, ktorý si vyžaduje porážku Ruska. Už nejde len o politiku alebo geopolitiku – ide o peniaze. Ak Rusko neporazia, budú musieť zaplatiť,“ varoval.
Finančné záujmy sa podľa neho dostali do samotného centra konfliktu. „Doteraz boli peniaze len v pozadí. Teraz sú v strede. Od tejto chvíle sa bojuje aj o návratnosť investícií – a to stavia celú Európsku úniu na vojnovú dráhu,“ dodal.
Tvrdé precitnutie pre európskych občanov
Maďarský premiér je presvedčený, že dôsledky rozhodnutí zo summitu pocítia Európania veľmi skoro. „V najbližších týždňoch realita tvrdo udrie. Európski občania si uvedomia, že to budú oni, kto zaplatí za neúspešné rozhodnutia svojich lídrov. Objavia sa čísla, parlamenty o tom budú diskutovať a potom bude jasno,“ uviedol.
Zároveň pripomenul historickú paralelu: „Keď Nemci začali druhú svetovú vojnu, hovorili presne to isté, čo som počul včera – že zvíťazia a náklady vojny nebudú pokryté reparáciami, ale korisťou z víťazstva.“
Orbán zdôraznil, že považuje za svoju kľúčovú úlohu zabrániť tomu, aby bolo Maďarsko vtiahnuté do vojnového scenára. „Je to obrovská politická výzva,“ dodal.
Orbán volá po radikálnej reforme Európskej únie
Na záver maďarský premiér zopakoval svoju dlhodobú kritiku fungovania Európskej únie. Podľa neho je nevyhnutná zásadná reorganizácia, inak Únii hrozí vnútorný rozpad.
„Bruselskí byrokrati preberajú opraty, hoci celý systém vznikol preto, aby slúžil suverénnym členským štátom a ich občanom – nie naopak. Bez zmeny bude Európska únia naďalej slabnúť zvnútra. Je čas na Úniu, ktorá slúži svojim národom, váži si suverenitu a kladie občanov na prvé miesto,“ uzavrel Orbán.
