Sivá pleseň patrí medzi najrozšírenejšie hubové choroby, ktoré dokážu výrazne znížiť úrodu papriky aj paradajok. Najčastejšie sa objavuje v teplom a vlhkom prostredí, pričom prvé príznaky možno spozorovať už na kvetoch rastlín. Ak sa ochorenie včas nezastaví, rýchlo sa šíri ďalej a dokáže znehodnotiť aj plody, ktoré ešte nedozreli.
Ako rozpoznať sivú pleseň na paprike
Mnohí pestovatelia si všimnú problém práve vo chvíli, keď čakajú na dozretie paprík. Najskôr sa objavia drobné svetlé škvrny na kvetoch, ktoré rýchlo vädnú a odumierajú. Neskôr sa na listoch a stonkách tvoria hnedé fľaky a charakteristický sivohnedý povlak – jemná huba, ktorá po dotyku uvoľňuje spóry.
Rozvoju choroby napomáha vlhké ovzdušie a teplota okolo 20–25 °C. Patogén prežíva aj v pôde či v zvyškoch rastlín a jeho prenášačmi sú vietor a dážď. Najviac ohrozené sú oslabené alebo poškodené rastliny – napríklad po mrazoch alebo po napadnutí škodcami.
Prírodné riešenia proti sivej plesni
Najčastejšou metódou boja sú chemické fungicídy dostupné v záhradkárskych obchodoch. Nemusia však byť jedinou voľbou.
Veľmi účinné sú aj biofungicídy – prípravky obsahujúce prospešné huby, ktoré prirodzene potláčajú patogén spôsobujúci ochorenie. Ich výhodou je, že neobsahujú toxíny a môžu sa použiť aj krátko pred zberom úrody. Pôvodne sa využívali hlavne pri pestovaní jahôd, no dnes sa bez obáv aplikujú aj na papriku.
Prevencia je kľúčová
Najlepšou obranou pred sivou plesňou sú správne pestovateľské postupy:
- Správny rozstup rastlín – zabezpečí prúdenie vzduchu a zníži vlhkosť v poraste.
- Striedanie plodín (osevný postup) – obmedzí hromadenie patogénov v pôde.
- Vyvážené hnojenie – posilní rastliny, no nadbytok dusíka spôsobuje bujný rast listov a vyššie riziko plesne.
- Pravidelná kontrola porastu – napadnuté časti treba okamžite odstrániť a spáliť.
Ak sa na plode objaví čo i len malá prasklina či poškodenie šupky, sivá pleseň sa veľmi rýchlo rozšíri do vnútra papriky a plod sa stáva nejedlým.
