Paprika je obľúbenou zeleninou slovenských záhradkárov – no patrí k tým náročnejším. Keď má ideálne podmienky, dokáže priniesť veľké, zdravé a šťavnaté plody. Ak však rastlina prestane rásť, kvety opadávajú alebo plody nedozrievajú, pravdepodobne robíte niektorú z častých pestovateľských chýb.
Dobrou správou je, že väčšinu týchto problémov možno rýchlo napraviť. V článku vám prinášame 8 najčastejších dôvodov, prečo paprika zle rastie alebo neprináša úrodu – a tiež, ako to zmeniť.
Ideálne podmienky sú základ
Paprika potrebuje najmä teplé a slnečné stanovište, výživnú, priepustnú pôdu s neutrálnym až mierne kyslým pH a pravidelnú, nie príliš intenzívnu zálievku. Zle znáša chlad, prievan, ale aj extrémne horúčavy. Keď podmienky nie sú optimálne, rastlina zareaguje slabým rastom, nízkou násadou kvetov a drobnými plodmi.
1. Neskorá výsadba
Paprika potrebuje dlhý vegetačný čas. Ak ju vysadíte na záhon príliš neskoro, napríklad až v júni, rastlina nestihne dostatočne narásť, vytvoriť silný koreňový systém ani listovú plochu – a výsledkom budú malé alebo žiadne plody. Ideálny čas výsadby je po skončení mrazov, zvyčajne od druhej polovice mája, keď sa teploty v noci stabilne držia nad 10 °C.
2. Slabé opelenie
Hoci je paprika samoopelivá, na vytváranie plodov potrebuje priaznivé teploty – ideálne medzi 20 až 28 °C cez deň a aspoň 16 °C v noci. Pri príliš chladnom alebo horúcom počasí môže byť peľ neplodný a opelenie neúspešné. V skleníkoch alebo fóliovníkoch preto nezabúdajte na vetranie a pokojne rastliny jemne potraste, aby sa opelenie podporilo.
3. Príliš hustá výsadba
Paprika potrebuje priestor – nielen nad zemou, ale najmä v pôde pre svoj koreňový systém. Ak je výsadba príliš zahustená (menej ako 30–45 cm medzi rastlinami), jednotlivé rastliny si konkurujú o svetlo, vodu aj živiny. Výsledkom sú slabé rastliny a drobné plody. Navyše husto vysadené papriky sú náchylnejšie na plesne a iné choroby.
4. Nesprávna zálievka
Paprika vyžaduje rovnomernú a pravidelnú zálievku. Ak pôda dlhšie preschne alebo je naopak premočená, rastlina sa dostáva do stresu, čo negatívne ovplyvní kvitnutie aj tvorbu plodov. Zalievajte každé 1–2 dni – najlepšie ráno – tak, aby bola pôda stále mierne vlhká, ale nie rozmočená.
5. Nevyvážené hnojenie
Ak je pôda chudobná na živiny alebo má nevhodné pH (ideálne v rozmedzí 6,0–6,8), paprika nebude prosperovať. Chýbajúce živiny spomaľujú rast a znižujú úrodu. Rovnako škodlivé je však aj prehnojenie, najmä dusíkatými hnojivami – rastlina potom vytvára bujnú vňať, no kvitne málo a má slabú násadu plodov. Hnojiť treba rozumne a pravidelne, ideálne špeciálnym hnojivom na plodovú zeleninu.
6. Teplotné výkyvy
Aj keď je paprika teplomilná, extrémne horúčavy (nad 30 °C) alebo nočné ochladenia (pod 16 °C) jej neprospievajú. V horúcom počasí kvety opadávajú a plody sa deformujú, v chlade zas rast stagnuje. V prípade výkyvov počasia môžete rastliny zakryť netkanou textíliou alebo zatieniť, čím zmiernite stres.
7. Škodce a choroby
Vošky, roztoče, strapky, larvy hmyzu a hubové ochorenia môžu papriku značne oslabiť. Poškodené listy a kvety znamenajú menej energie na tvorbu plodov. Preto je dôležité rastliny pravidelne kontrolovať a pri prvých príznakoch zasiahnuť – buď biologickým postrekom, alebo schváleným ochranným prípravkom.
8. Nevhodná odroda
Nie všetky odrody papriky sú vhodné do slovenských podmienok. Niektoré tvoria prirodzene menšie plody, iné sú určené výhradne do skleníkov. Pri kúpe sa preto oplatí sledovať informácie na obale – o veľkosti plodov, odolnosti voči chorobám aj odporúčanom spôsobe pestovania. Ak pestujete vonku, siahnite po odrodách vhodných na poľné podmienky.
