Svet sa dnes ráno zobudil do novej geopolitickej reality. Spojené štáty podnikli bezprecedentnú vojenskú akciu na území cudzieho štátu s cieľom zajať jeho najvyššieho predstaviteľa.
Zatiaľ čo Biely dom hovorí o víťazstve nad narko-terorizmom, Caracas kričí o nelegálnej invázii. Čo však skutočne stojí za rozhodnutím Washingtonu zaútočiť práve teraz?
Dnešné výbuchy, ktoré krátko po druhej hodine ráno otriasli venezuelskou metropolou, neboli len náhodnými útokmi. Išlo o chirurgicky presnú operáciu s názvom „Southern Spear“ (Južná kopija). Cieľ bol jasný: ukončiť dekády trvajúcu vládu Nicolása Madura a postaviť ho pred americký súd.
Ofenzíva pod rúškom boja proti drogám
Hlavným argumentom, ktorým administratíva Donalda Trumpa ospravedlňuje dnešný útok, je boj proti medzinárodnému zločinu. Washington dlhodobo obviňuje Madura a jeho najbližších spolupracovníkov z vedenia tzv. Cartel de los Soles (Kartel sĺnk).
Podľa amerického ministerstva spravodlivosti Venezuela pod Madurom neslúžila ako štát, ale ako tranzitný uzol pre tony kokaínu smerujúceho do USA. Dnešný útok je tak z pohľadu USA vnímaný skôr ako „policajný zásah vo veľkom meradle“ než ako klasická vojna.
Migrácia ako otázka národnej bezpečnosti
Druhý, nemenej dôležitý pilier americkej argumentácie, je domáca bezpečnosť. Trumpova administratíva od svojho nástupu začiatkom roka 2025 zdôrazňuje, že kolaps Venezuely priamo ohrozuje stabilitu USA.
- Gangy v uliciach: Washington tvrdí, že venezuelský režim zámerne vyváža kriminalitu, konkrétne prostredníctvom gangu Tren de Aragua, ktorý sa infiltroval do amerických miest.
- Migračný tlak: Rozvrat venezuelskej ekonomiky vytlačil z krajiny milióny ľudí. USA veria, že odstránenie Madura je jediným spôsobom, ako zastaviť migračnú vlnu pri jej zdroji.
Reakcia z Caracasu: „Imperiálny únos“
Zatiaľ čo Donald Trump na sieti Truth Social oslavuje zajatie Madura a jeho prevoz na americkú pôdu, venezuelská viceprezidentka Delcy Rodríguezová hovorí o najtemnejšom dni v histórii Latinskej Ameriky.
Vláda v Caracase tvrdí, že nejde o spravodlivosť, ale o krádež venezuelského nerastného bohatstva a pokus o násilnú zmenu režimu, ktorý nevyhovuje záujmom USA. V krajine bol vyhlásený výnimočný stav a armáda (aspoň tie časti, ktoré zostali lojálne) dostala rozkaz na mobilizáciu.
Vojenské porovnanie a spojenectvá
V konvenčnom konflikte Spojené štáty dominujú v každej kategórii. USA disponujú obranným rozpočtom presahujúcim 895 miliárd dolárov, zatiaľ čo rozpočet Venezuely sa odhaduje na menej ako 2 miliardy dolárov. Kým Washington môže do boja nasadiť vyše 1,3 milióna aktívnych vojakov a tisíce najmodernejších lietadiel piatej generácie (ako F-35), Venezuela sa opiera o približne 110 000 aktívnych príslušníkov a zastaranú techniku, z ktorej veľká časť (napríklad ruské stíhačky Su-30) trpí nedostatkom náhradných dielov. Madurov režim však disponuje silnými polovojenskými milíciami (Bolivarian Militia), ktoré majú podľa oficiálnych (hoci pravdepodobne nadnesených) údajov milióny členov vycvičených na asymetrický odpor v mestách a džungliach.
Z hľadiska spojenectiev je svet rozdelený na dva tábory:
- Spojenci USA: Hlavnými partnermi sú krajiny NATO a regionálni spojenci v Latinskej Amerike, ktorí Madura dlhodobo kritizujú (napr. susedná Guyana, s ktorou má Venezuela územné spory).
- Spojenci Venezuely: Maduro sa spolieha na strategickú os Rusko – Čína – Irán. Rusko poskytuje vojenskú techniku a poradcov, Čína je kľúčovým odberateľom ropy a finančným partnerom, a Irán dodáva drony a technológie na obchádzanie sankcií. Tieto krajiny dnes útok ostro odsúdili, no je nepravdepodobné, že by do konfliktu vstúpili priamou vojenskou silou.
Čo bude nasledovať?
Svet teraz s napätím čaká na ohlásenú tlačovú konferenciu z Mar-a-Lago. Právna legitimita tohto kroku je totiž nateraz otázna – operácia neprešla schválením Kongresu a vyvolala búrlivé reakcie nielen v Moskve a Pekingu, ale aj medzi demokratickými zákonodarcami vo Washingtone.
Otázkou zostáva, či tento „bleskový úder“ prinesie Venezuele stabilitu, alebo krajinu uvrhne do ešte hlbšieho chaosu a občianskej vojny.
