Spojenci v NATO zintenzívnili diskusie o tom, ako reagovať na rastúce provokácie Moskvy. Podľa denníka Financial Times aliancia zvažuje nasadenie ozbrojených bezpilotných lietadiel pozdĺž hraníc s Ruskom a úpravu pravidiel pre pilotov, ktoré by im umožnili rýchlejšie reagovať na ruské lietadlá či drony.
Cieľom týchto krokov je podľa zdrojov FT „zvýšiť náklady pre Moskvu na jej hybridnú vojnu“ a zároveň vytvoriť jasné protiopatrenia po sérii narušení vzdušného priestoru spojeneckých štátov.
Krajiny na východnom krídle tlačia na akciu
Impulz k rokovaniam prišiel od štátov, ktoré priamo hraničia s Ruskom – ich návrhy podporili aj Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Téma sa rýchlo rozšírila aj medzi ostatných členov aliancie.
Medzi zvažované opatrenia patria:
- ozbrojenie prieskumných dronov NATO, ktoré sledujú ruskú vojenskú aktivitu,
- zníženie obmedzení pre pilotov, aby mohli efektívnejšie odvracať hrozby,
- rozšírenie vojenských cvičení v blízkosti ruských hraníc, najmä v menej chránených oblastiach.
Trump: Piloti majú právo otvoriť paľbu
Americký prezident Donald Trump v nedávnom vyhlásení zdôraznil, že piloti NATO by mali mať povolenie otvoriť paľbu na ruské lietadlá, ktoré narušia vzdušný priestor spojencov. Reagoval tým na incidenty, pri ktorých ruské drony prenikli nad územie Poľska a Rumunska a stíhačky MiG preleteli ponad Estónsko.
„Musíme ukázať, že hranice NATO sú nedotknuteľné,“ uviedol Trump.
Pravidlá použitia zbraní: rôzne prístupy, rovnaké riziká
Jednou z kľúčových otázok, o ktorej sa rokuje, sú rozdielne pravidlá použitia zbraní. Niektoré krajiny trvajú na vizuálnom potvrdení hrozby, zatiaľ čo iné umožňujú pilotom reagovať už na základe radarových údajov či vnímaného ohrozenia.
Americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker upozornil, že je „nevyhnutné mať dostatok stupňov na rebríku eskalácie“, teda možnosti reagovať primerane situácii bez zbytočného vyhrotenia konfliktu.
Aliancia sa rozdeľuje: opatrnosť verzus razancia
Nie všetky členské štáty sa však zhodujú na tom, ako ďaleko by mala NATO zájsť. Zatiaľ čo niektorí presadzujú razantnejší postoj, iní varujú pred rizikom priamej konfrontácie s jadrovou veľmocou.
Podľa diplomatov oslovených FT sú rokovania stále v počiatočnom štádiu, no ukazujú rastúcu obavu zo systematickej destabilizačnej kampane Moskvy voči Európe.
Európske krajiny prijímajú vlastné opatrenia
Niektoré členské štáty už konajú samostatne. Nemecko pripravuje legislatívu, ktorá umožní polícii zostreľovať drony nad územím krajiny, a zároveň vytvára centrum protidronovej obrany. V Litve zasa parlament schválil zákony, ktoré dávajú armáde právomoc rýchlejšie reagovať na drony narušujúce vzdušný priestor.
