Na summite na Aljaške predstavil ruský prezident Vladimir Putin sériu požiadaviek, ktorými podmieňuje ukončenie vojny na Ukrajine. Podľa agentúry Reuters patrí medzi kľúčové podmienky oficiálne uznanie ruštiny ako štátneho jazyka na celom území Ukrajiny a voľné pôsobenie Ruskej pravoslávnej cirkvi.
Kremeľ zároveň otvoril otázku výmeny území. Rusko by bolo ochotné vrátiť malé časti území v Sumskej a Charkovskej oblasti, ktoré momentálne okupuje. Ide približne o 440 kilometrov štvorcových. Na oplátku však Moskva požaduje, aby sa Kyjev vzdal kontroly nad väčšou časťou Donbasu – odhadom 6 600 kilometrov štvorcových v Doneckej a Luhanskej oblasti. Ukrajina takýto návrh rezolútne odmieta.
Kľúčová otázka: Krym
Putin podľa zdrojov usiluje aj o uznanie ruskej suverenity nad Krymom, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Zatiaľ nie je jasné, či by mu stačilo uznanie zo strany USA, alebo by požadoval širšiu legitimizáciu zo strany celého Západu vrátane samotnej Ukrajiny.
Sankcie a bezpečnostné záruky
Ruský prezident očakáva, že dohoda by viedla aspoň k čiastočnému zrušeniu sankcií. Donald Trump na summite naznačil, že okamžité kroky v tejto oblasti neplánuje, no „za dva alebo tri týždne“ by mohol zvážiť úpravy v politike sankcií, napríklad voči krajinám dovážajúcim ruskú ropu.
Významnou podmienkou Moskvy je aj záväzok, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO. Putin sa však údajne nebráni myšlienke, že by Kyjev získal špecifické bezpečnostné garancie. Trump pripomenul možnosť záruky podobnej článku 5 Severoatlantickej aliancie – ochrana pred útokom, no bez členstva v NATO.
Obmedzenie ukrajinskej armády
Ďalšou z požiadaviek je zníženie početných stavov ukrajinskej armády. To by podľa ruských predstáv oslabilo schopnosť Ukrajiny brániť sa v prípade ďalšej invázie. Podrobnosti však neboli zverejnené.
Trump: „Sme blízko dohody“
Po skončení summitu Donald Trump vyhlásil, že rokovania boli konštruktívne a priniesli priblíženie sa k dohode. „Myslím, že sme dosť blízko. Ukrajina s tým musí súhlasiť. Ale možno povedia ‚nie‘,“ uviedol.
