Po prudkom raste, ktorý odštartovali masívne štátne výdavky po roku 2022, sa ruská ekonomika dostáva do slepej uličky. Vojenské zákazky, ktoré doposiaľ držali krajinu nad vodou, strácajú účinnosť a civilný sektor začína upadať. Sankcie, nedostatok pracovnej sily a vysoká inflácia tlačia hospodárstvo na pokraj recesie.
Pre Kremeľ to znamená zásadnú dilemu: ak chce udržať vojenský priemysel, musí siahnuť na zdroje určené pre bežných obyvateľov. Zároveň však platí, že statisíce nových pracovných miest v továrňach a armáde existujú len vďaka pokračovaniu vojny.
Rast sa zastavil, centrálna banka brzdí
Prvé mesiace roka priniesli chladnú sprchu. V prvom štvrťroku sa hrubý domáci produkt (HDP) prvýkrát od roku 2022 prepadol, v druhom rástol len symbolicky. Ekonom Dmitrij Polevoj odhaduje rast ako „prakticky nulový po sezónnom očistení“. Podľa agentúry Bloomberg sa síce HDP medzikvartálne „nepatrne zvýšil“, ale len kozmeticky.
Príčinou je politika centrálnej banky, ktorá zvýšila úrokové sadzby, aby tlmila infláciu. Tým však ochladila spotrebu aj investície firiem. Ministerstvo hospodárstva priznáva, že mimo vojenského sektora výroba medzi februárom a júnom klesla medziročne o 0,9 %.
Ekonom Vladislav Inozemcev varuje, že sa ruské hospodárstvo môže tento rok prepadnúť o 0,5 až 1,2 %. „Ekonomika môže – a s najväčšou pravdepodobnosťou aj bude – v roku 2025 klesať,“ povedal pre The Moscow Times. Dodal, že „neexistuje žiadny skutočný dôvod na rast, a to ani na začiatku tohto roka“.
Vojna ako motor sociálneho vzostupu
Kým mestá a civilný priemysel chudnú, vojna priniesla pre niektorých Rusov nezvyčajné benefity. V opustených továrňach sa po roku 2022 obnovila výroba a tisíce ľudí z chudobných regiónov našli stabilnú prácu.
„Putin v podstate urobil to, čo Trump sľuboval americkým voličom: vytvoril v najchudobnejších častiach krajiny tisíce dobre platených pracovných miest vo fabrikách,“ píše The Sydney Morning Herald.
Mzdy v zbrojárstve rastú, výroba beží v troch zmenách a mnohé rodiny sa prvýkrát po desaťročiach dostali k stabilnému príjmu. „Títo robotníci žijú v nerozvinutých regiónoch. Pracujú v odvetviach, ktoré predtým sotva fungovali. Nemajú vyššie vzdelanie. Ale teraz sú ich schopnosti a zručnosti žiadané,“ upozorňuje ekonómka Jekaterina Kurbangalijevová z Univerzity Georgea Washingtona. Alternatívou je služba v armáde.
Podľa analýzy austrálskeho denníka sa v niektorých regiónoch vypláca až 21-tisíc eur len za podpis kontraktu, ročná služba potom sľubuje v prepočte 86-tisíc eur – viac než desaťnásobok priemernej mzdy. „Je to dobrý čas byť ruským robotníkom vo fabrike. Ale tie naozaj veľké peniaze sa zarábajú v armáde,“ uvádza denník.
V prípade úmrtia dostáva rodina padlého vojaka až 116-tisíc eur. Mnohé rodiny vďaka týmto sumám prvýkrát získali vlastné byty vo väčších mestách, kde majú deti lepší prístup ku školám a univerzitám.
Stabilita postavená na krvi
Táto realita vytvára pre Putinov režim paradoxnú stabilitu. Novovzniknutá vrstva zamestnancov v zbrojárskom priemysle a rodiny vojakov nie sú motivované k mieru – ich životná úroveň sa totiž odvíja od pokračovania vojny.
Politicky to znamená jediné: zastavenie konfliktu by ohrozilo sociálny pokoj. Továrne by stratili zákazky, vojakom a ich rodinám by klesli príjmy a regióny by sa vrátili k biede.
Na druhej strane, cena za túto „stabilitu“ je obrovská. Podľa odhadov NATO už Rusko stratilo vyše 250-tisíc vojakov a celkový počet mŕtvych a zranených presahuje milión. Demografické aj ľudské straty sa stávajú čoraz ťaivejším bremenom.
Patová situácia bez riešenia
Ruská ekonomika sa vyhýba okamžitému kolapsu len vďaka vojne. No každý krok smerom k mieru by znamenal zásadný otras spoločnosti, ktorá sa už prispôsobila životu vo vojnovej ekonomike.
Pre Putina tak konflikt nie je len otázkou geopolitiky, ale aj nástrojom na udržanie vnútorného pokoja. Vojna živí ekonomiku – ale zároveň Rusko pomaly vysáva.
