Súčasná geopolitická nestabilita na Blízkom východe paradoxne podáva pomocnú ruku ruskej ekonomike. Blokáda Hormuzského prielivu zo strany Iránu vyvolala na svetových trhoch šok, ktorý sa premenil na zlatú baňu pre Kremeľ. Rusko totiž nezarába len na drahšej rope, ale stáva sa kľúčovým dodávateľom v čase, keď globálny nedostatok hliníka a hnojív tlačí ceny k historickým maximám.
V skratke:
- Iránska blokáda strategického Hormuzského prielivu prudko vyhnala nahor ceny ropy, plynu a hliníka, z čoho masívne profituje ruský štátny rozpočet.
- Rusko prestáva byť vnímané ako ekonomický vyvrhel a vďaka energetickej kríze získava miliardové mimoriadne zisky, ktoré môžu dosiahnuť až 40 miliárd dolárov.
- Západné krajiny v reakcii na nedostatok surovín uvoľňujú sankcie, čo Moskve otvára dvere k novým trhom a stabilizácii domáceho hospodárstva.
Ropa nad 110 dolárov a koniec izolácie
Zatiaľ čo pred konfliktom v Perzskom zálive sa ruská ropa Ural predávala s výraznou zľavou za približne 45 až 50 dolárov za barel, dnes je situácia diametrálne odlišná. Podľa údajov Trading Economics cena ruskej ropy prekročila hranicu 110 dolárov za barel, čo je najvyššia úroveň od roku 2013. Krátkodobo dokonca atakovala hranicu 120 dolárov.
Tento cenový skok prinútil Spojené štáty a ďalšie západné krajiny k prehodnoteniu sankčnej politiky. Kvôli trvajúcej blokáde kľúčovej námornej tepny USA rozšírili dočasné uvoľnenie sankcií na ruskú ropu, ktorú teraz okrem Indie môžu nakupovať aj ďalšie štáty. Ak by súčasné vysoké ceny pretrvali, Rusko by mohlo do svojho rozpočtu získať navyše až 40 miliárd dolárov.
„Windfall“ zisky: Rusko už nie je páriom
Analytici upozorňujú, že postavenie Ruska na medzinárodnom trhu sa mení. Kríza v dodávateľských reťazcoch spôsobuje, že pragmatizmus vyhráva nad politickou izoláciou.
„Windfall (nečakaný zisk) je pre ruskú ekonomiku reálny,“ uviedla Bota Iliyasová, ktorá má v londýnskej firme Schillings na starosti geopolitiku a analýzu rizík. Podľa nej Rusko „prestáva byť vnímané ako pária, s ktorým sa neobchoduje kvôli jeho vojne na Ukrajine.“
Záujem sa nesústreďuje len na fosílne palivá. Svetový trh aktuálne trpí nedostatkom hliníka po tom, čo útoky zasiahli veľké huty v Bahrajne a Spojených arabských emirátoch. Ceny tejto komodity stúpli o viac ako 12 % a ruský gigant Rusal už eviduje zvýšený dopyt po svojich nevyužitých kapacitách.
Hnojivá ako strategická zbraň
Okrem kovov a energií Rusko ovláda trh s hnojivami. Blokáda prielivu znemožnila prepravu močoviny a síry z Blízkeho východu, čo vystrelilo cenu močoviny na 690 dolárov za tonu. Rusko, ktoré disponuje lacným zemným plynom (kľúčovou surovinou pre výrobu dusíkatých hnojív), má pred konkurenciou obrovský náskok.
Taylor Eastman, obchodník s hnojivami z firmy Andersons Inc., potvrdzuje kritickú situáciu:
„Ruské dodávky dusíkatých a fosforečných hnojív na svetový trh sa stali oveľa dôležitejšie.“
Moskva však taktizuje a uprednostňuje domáci trh, kde sú ceny zastropované, čím pomáha vlastným poľnohospodárom zvýšiť konkurencieschopnosť pri exporte obilia.
Perspektíva: Kompenzácia vojnových strát
Hoci ruská ekonomika v januári zaznamenala pokles HDP o 2,1 %, súčasný komoditný boom môže tieto straty vymazať. Ak konflikt v Perzskom zálive potrvá dlhšie, Rusko získa nielen finančné prostriedky, ale aj silnejšiu vyjednávaciu pozíciu voči Západu.
Podľa konzultantky Vity Spivakovej zo spoločnosti Gatehouse by trvalo vysoké ceny komodít spolu s výnimkami zo sankcií mohli Rusku pomôcť „kompenzovať škody a straty spôsobené ruskými a ukrajinskými útokmi.“
