Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj adresoval ostré varovanie európskym štátom, pričom zdôraznil, že ruský líder Vladimir Putin by sa mohol pokúsiť expandovať aj do ďalších krajín, ak nebude zastavený na Ukrajine.
Putinova stratégia a historické paralely
Zelenskyj počas tlačovej konferencie v Kyjeve pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie upozornil, že Putin by mohol využiť prítomnosť rusky hovoriaceho obyvateľstva v niektorých európskych krajinách ako zámienku na ďalšie vojenské akcie. Tento postup už Rusko použilo v roku 2014 pri anexii Krymu, pričom oficiálne argumentovalo ochranou tamojšej ruskej komunity.
Podľa ukrajinského prezidenta sú v ohrození najmä Estónsko, Lotyšsko, Poľsko, Moldavsko a Slovensko. „Keď máte rusky hovoriace obyvateľstvo alebo jeho korene, alebo jeho rodiny… potom ste v ohrození. Hneď na začiatku povedali, že neobsadzujú naše územia, že bránia rusky hovoriacich ľudí. Ak padneme… Myslím, že všetky takéto krajiny, ktoré som spomenul, majú toto riziko kvôli ruskej politike, kvôli ich pohľadu na ruský svet,“ varoval Zelenskyj.
Riziko pre susedné krajiny
Estónsko a Lotyšsko majú početnú rusky hovoriacu menšinu, kým v Moldavsku sú to desiatky tisíc ľudí. Poľsko bolo kedysi súčasťou Ruskej ríše a neskôr patrilo do sovietskej sféry vplyvu ako člen Varšavskej zmluvy. Slovensko, ktoré sa odčlenilo od Československa, bolo tiež súčasťou tohto bloku.
Putin dlhodobo šíri naratív, že Ukrajina je súčasťou „ruského sveta“. V eseji „O historickej jednote Rusov a Ukrajincov“ napríklad tvrdil, že Ukrajina okupuje „historicky ruské územia“ a že Rusi a Ukrajinci sú jedno etnikum s rovnakým osudom.
Posilnenie ruskej armády a hrozba pre Európu
Obavy európskych krajín ešte prehĺbila Putinova snaha rozšíriť početnú silu ruskej armády. Minulý rok vydal príkaz na jej rozšírenie na 2,4 milióna vojakov, pričom odhady naznačujú, že v súčasnosti má Rusko približne 1,5 milióna vojakov.
Napriek týmto hrozbám čelí Kremeľ veľkej prekážke – štyri z piatich krajín, ktoré Zelenskyj spomenul, sú členmi NATO. Táto organizácia funguje na princípe kolektívnej obrany, čo znamená, že ak by Rusko napadlo ktorúkoľvek z týchto krajín, aliancia by musela zareagovať. Moldavsko síce nie je členom NATO, ale uzavrelo obrannú dohodu s Európskou úniou, čím si posilnilo bezpečnostné záruky.
Trump a jeho postoj k Ukrajine
Zelenskyj sa tiež vyjadril k postojom niektorých svetových lídrov, pričom kritizoval rastúcu proruskú rétoriku bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten v posledných mesiacoch označil Zelenského za „diktátora“ a dokonca naznačil, že Ukrajina je zodpovedná za súčasný konflikt. Trump navyše zvažuje začatie mierových rokovaní s Ruskom bez účasti Kyjeva, čo vyvoláva obavy medzi spojencami Ukrajiny.
„Nikto na svete neverí ruským lžiam o našej krajine a našich ľuďoch, dokonca ani tí, ktorí sa stali spojencami Ruska,“ povedal Zelenskyj. „Strategickým cieľom Ruska je Európa, európsky spôsob života a budúcnosť Európy. A o budúcnosti Európy sa nemôže rozhodovať bez Európy.“
